Download PDFDownload eBook (ePub)
Tento článok je reakciou na názor, že viera v Boha nie je zlučiteľná s vedeckým vzdelaním, a že ľudia si Boha vymysleli, aby zaplnili medzery vo vedeckom poznaní alebo ho použili ako prostriedok k udržaniu moci. Nepopierame, že viera v Boha bola zneužívaná, ale bolo by zjednodušené a príliš odvážne takto vysvetliť všetky ľudské skúsenosti s Bohom. Miesto toho sa pokúsme nájsť cieľ a hranice vedeckého poznania, aby sme mohli pristúpiť k otázke viery spôsobom, ktorý jej náleží.
Veda do svojich metód nezačleňuje Božie pôsobenie a to je správne. Medzery vo vede nemôžeme vysvetliť Božím zásahom a prehlásiť to za vedecké poznanie. V tomto sú seriózni vedci zajedno. Takýto postup však neukazuje, že Boh neexistuje. Boh sa nemôže stať prvkom vedy a predmetom vedeckých sporov, pretože ju presahuje. Len ako analógiu použijeme napríklad geometriu. Geometria síce predpokladá život Platóna alebo Euklida, ktorí položili jej základy, ale ťažko by sme pomocou geometrických pojmov dokazovali existenciu týchto ľudí. Podobne je Boh rozpoznateľný vo svojom stvorení, ale veda ho svojim rozsahom nemôže pojať a dokázať.
Aby sme mohli Boha pochopiť, musíme prinajmenšom zohľadniť aj ďalšie veci, ktoré nie sú merateľné. Nemyslíme tým nejaké šarlatánstvo, ale hodnoty ako napríklad: krása, zmysel alebo nezištná láska. Mnohí priekopníci fyziky a chémie ako Kepler, Newton, Faraday, Pasteur, Plank a iní postupovali metodicky podobne ako ateisti, aj keď boli presvedčenými teistami. Ako každý iný vedec aj oni verili, že je možné skúmať fyzikálne súvislosti v našom vesmíre, ktorý je logicky usporiadaný, čo umožňuje formuláciu prírodných zákonov. Taktiež spoznali, že Boh nemôže byť predmetom vedeckého bádania, pretože je stvoriteľom všetkých vecí i prírodných zákonov a musí teda stáť za horizontom vedeckého poznania. Božia existencia a tvorivosť sa teda vedecky nedajú ani dokázať ani vyvrátiť. Takže, ak si niekto myslí, že na základe svojho rozumu a vedeckých znalostí vie, že Boh neexistuje, prekročil hranice svojho odboru rovnako ako ten, kto sa pomocou vedy snaží Boha dokázať.
Vedecký postup neznamená, že o Bohu nemôžeme vedieť vôbec nič. Napríklad v súlade so zdravým sedliackym rozumom môžeme z jestvovania prírodných zákonov odvodiť existenciu zákonodarcu. Rovnako tak je prirodzené z účelovosti mnohých javov odvodiť plán a autora plánu. Každý, kto sa na tomto bode zastaví a ďalej nepremýšľa, jedná síce prísne vedecky, na druhej strane však opúšťa myšlienkové postupy, ktoré sú v dennom živote bežné a potrebné. Prirodzene predpokladáme, že počítačové programy majú svojich autorov, ktorí premysleli každý ich detail. Nikdy by sme nepripustili, že za nimi nie je žiaden plán. Oveľa zložitejšie konštrukčné plány i tých najmenších živých bytostí sú však ľahkomyseľne považované za produkt chaotických síl. Takýto záver nie je logický a nie je výsledkom vedeckých štúdií.
Predpoklad neexistencie Boha zároveň zahŕňa nasledujúce „články viery“:
- Vesmír vznikol náhodne alebo nedokázateľnou nutnosťou bez dôvodu a cieľa
- Usporiadanosť a logické zákonitosti vo vesmíre nemajú plán a cieľ
- Matéria sama náhodne vyprodukovala život vrátane zložitých štruktúr ako DNA a mozgu
- Duchovné vlastnosti človeka ako svedomie, schopnosť nezištne milovať a slobodná vôľa vznikli bez vzoru a zmyslu
Za ateistickým pohľadom stojí správa, že neexistuje večný život, a tým ani trvalý zmysel života. Veriaci človek zveruje život do rúk svojho stvoriteľa, ktorý je absolútne dobrý a spravodlivý sudca. Robí tak na základe uistenia, že v ňom má naša existencia svoj dôvod a cieľ. Nejde pritom o vysvetlenie fyzikálnych problémov, ale o zmysel nášho života. Snáď týchto pár myšlienok pomôže vám všetkým, ktorí ste sa otázkou Božej existencie doposiaľ nezaoberali či už kvôli vedeckému zázemiu alebo z iných dôvodov. Boh zostane skrytý tým, ktorí ho nehľadajú a naopak, ako i Ježišovo slovo dosvedčuje:
„Hľadajte a nájdete!…lebo každý, kto hľadá, nachádza…“
(z kázania na hore, Matúšovo evanjelium, kapitoly 5–7)