Download PDFDownload eBook (ePub)
Dôvody, prečo kresťania veria v Boha, priamo súvisia s pochopením Božej podstaty. Bude ľahšie najprv načrtnúť Božie vlastnosti tak, ako o nich hovorí Biblia. Až potom sa pokúsime vysvetliť, ako sa Boh prejavuje v našom svete a v našom živote.
Obsah
1 Božia podstata
1.1 Boh je večný. On stvoril čas a sám stojí nad časom. Nemá teda počiatok ani koniec. Neprechádza premenami:
Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani zatemnenia z obratu. (list Jakubov 1:17)
1.2 Boh je neobmedzený. On stvoril priestor. Nemá telo, ale je duchovná bytosť. Nemôžeme Ho opísať pomocou farieb a tvarov, nemôžeme ho zobraziť ani si predstaviť, ako vyzerá. To, že nemá tvar, neznamená, že sa o ňom nedá povedať nič konkrétneho. Má mnoho dobrých vlastností. Nemôžeme ale povedať, že je tu alebo tam. Nemôžeme ho vtesnať do hraníc priestoru:
Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou… (Skutky 17:24)
1.3 Boh je vševediaci. Ak nie je obmedzený časom ani priestorom, potom vie o všetkom, čo sa deje. Pozná celú minulosť aj celú budúcnosť. To neznamená, že v našom živote už je všetko vopred dané. Boh pozná našu budúcnosť preto, že ju vidí vo svojej nadčasovosti, nie preto, že v nej všetko určuje. Nechce určovať naše životy. Chce aby sme sa slobodne učili milovať.
1.4 Boh chce mať s nami vzťah. On nie je len chladný neosobný princíp. Chce mať s nami blízky vzťah, o ktorom sa dá povedať veľa vecí. Celý príbeh Biblie je o tomto vzťahu. Boh nás miluje. Má nad nami ľútosť. Chce nám odpustiť. Vychováva nás, ale nikdy nás nenúti proti našej vôli. Ponúka záchranu, ale nikdy nás ju nenúti prijať.
1.5 Boh je dobrý. Nie je v ňom žiadne sebectvo. Jeho láska je väčšia než láska ľudská.
Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. (Rimanom 5:7)
Otázka utrpenia presahuje túto tému a venujeme sa jej konkrétnejšie v téme: Prečo je na svete utrpenie a zlo?
1.6 Boh je sám sebe príčinou. Nikto ho nestvoril a nič nie je príčinou jeho existencie. V tom sa zásadne odlišuje od všetkého v našom svete. Boh jediný existuje sám o sebe. Všetko ostatné je na ňom závislé. On je dokonalý a všetky jeho vlastnosti sú dokonalé.
2 Na čo nám veda neodpovie?
V zásade existujú dva spôsoby, ako ľudia kladú otázky a nachádzajú na ne odpovede. Môžeme si položiť otázku „ako?“ veci fungujú. S odpoveďou nám môže dobre poslúžiť veda. Sú ľudia, ktorí niektoré pasáže z Biblie chápu ako vedecký opis a stavajú ju proti vede. Biblia sa ale zameriava na opis stvorenia z iného pohľadu ako veda. Vede nekonkuruje a neprotirečí si s ňou. Odpovedá na otázky „prečo?“ veci sú a aký to má pre nás význam. Je to iný spôsob kladenia otázok a iný spôsob odpovedí.1 Vysvetlenie, ktoré nachádzame v takýchto odpovediach, môžeme nazvať osobným vysvetlením. Osobné preto, že opisuje niečí zámer.
Keď maliar nakreslí obraz, ťažko sa uspokojíme s vedeckým vysvetlením. Pre väčšinu ľudí bude otázka „prečo?“ obraz nakreslil oveľa podstatnejšia než otázka „ako?“.
Keď sa pozeráme na prírodu, sme v podobnej situácii. Často žasneme nad jej krásou a dokonalosťou. Ak si vyžiadame vedecké vysvetlenie, dozvieme sa o fotosyntéze, hviezdokopách, alebo gravitačnom zákone. Aj keď by sme boli schopní presne formulovať všetky prírodné zákony, zostala by otázka „prečo tu sú?“ a „prečo je to tak krásne, rôznorodé a dokonalé?“. Materialista asi povie „Veď to tak jednoducho je“.
Veriaci sa neuspokojí s vedeckým vysvetlením. Osobné vysvetlenie poskytuje oveľa väčšie uspokojenie našej túžby nachádzať odpovede. Ak pochopím, že ma má niekto rád, začnem hneď rozumieť tomu, čo sa deje v jeho prítomnosti.
Pre materialistu sú príroda a vesmír len iné slová pre „všetko“. Pre veriaceho stvoril Boh rámec priestoru a času, do ktorého zasadil sled udalostí, ktoré tento rámec vypĺňajú. To všetko je prejavom Jeho lásky a odleskom Jeho krásy.
3 Božie pôsobenie v živote človeka
Človek môže robiť veci, ktoré by neboli možné, keby bol len výplodom náhody a všetky jeho myšlienky by boli len výsledkom materiálnych procesov v jeho tele. O jednej takej veci hovoril Ježiš v evanjeliu:
Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. (Matúš 5:43–48)
Človek je schopný vnímať dobro nad rámec toho, čo je dobré pre neho, jeho rodinu alebo rasu. S Božou pomocou dokonca môže milovať svojich nepriateľov. O takých ľuďoch môžeme čítať v Biblii a najlepším príkladom je sám Ježiš Kristus, ktorý nezištne slúžil ľuďom po celý svoj život. Nemal z toho zisk, ani to nerobil pre svoju chválu. Počas utrpenia zostal takmer sám. Aj napriek tomu si Ježiš voči ľuďom zachoval pokoru a lásku. Aj my sme pozvaní ho nasledovať a robiť veci, skrze ktoré môžu ľudia vidieť jeho dobrotu a lásku. Keď človek hľadá Boha a začne sa k nemu obracať, Boh môže jeho život úplne zmeniť tak, aby dokázal žiť v pravde a nezištnej láske. Mnohí ľudia, ktorí sa stretli s Ježišom, takúto zmenu zakúsili. Aj život prvých kresťanov je svedectvom premeny života, ktorá presahuje ľudské možnosti.
4 Slobodná vôľa
Boh chce v našom živote pôsobiť, ale k tomu potrebuje náš súhlas. Už Starý zákon píše, že sa musíme rozhodnúť:
Nebesá i zem povolávam dnes za svedkov proti vám. Predložil som ti život i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal živý ty i tvoje potomstvo… (5. Mojžišova 30:19)
Boh dal ľuďom slobodu zvoliť si medzi dobrom a zlom, slobodu milovať a slobodu nenávidieť. Túži po našom rozhodnutí pre lásku, nie po násilnom premožení človeka, ktorý je vydesený Božou mocou.
Etické rozdiely medzi ľuďmi žijúcimi v rovnakom prostredí sú tak veľké, že slobodná vôľa je jediným prirodzeným vysvetlením. Sloboda, o ktorej hovoríme, sa nedá vedecky opísať. Nedá sa vypočítať, či si konkrétny človek vyberie dobro alebo zlo. Nie je to vopred úplne dané okolnosťami, génmi, alebo charakterom. Nad to všetko sa človek dokáže postaviť, pretože dostal dar slobodnej vôle. Príroda sa dá opísať rovnicami, pravdepodobnosťou a pravidlami, slobodná vôľa však nie.
Veríme teda, že človek je zároveň materiálna aj duchovná bytosť. Každý z nás má príležitosť podobať sa svojmu Stvoriteľovi:
Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril. (1. Mojžišova 1:27)
Možnosť byť Božím obrazom a slobodná vôľa sú svedectvom, že človek bol stvorený Bohom. Veríme, že boli, sú a budú ľudia, ktorí sa túžia Bohu podobať a nechávajú sa Ním premieňať.
- Keď je v Biblii napísané, že Boh stvoril človeka z prachu Zeme, tak to nie je „technologický“ opis. Zámerom je vyjadriť, že človek má inú podstatu ako Boh. Napriek tomu ho Boh stvoril k svojmu obrazu. A hoci je naša podstata iná, chce, aby sme sa mu podobali. ↩