Download PDFDownload eBook (ePub)
Ježišovo učenie nám prináša pravdu od Boha. Jeho správny výklad je podmienkou, aby sme Boha uctievali v pravde. Je tiež ochranou pre nás samotných, aby sme sa neklamali vlastným hriechom. Žiaľ, od vzniku kresťanstva, sa nesprávne učenia množia ako kvas a vedú mnohých na scestie. Nasledujúce odseky poukazujú na nebezpečenstvo falošných učení a ich vplyv na život.
V osobe Ježiša je dané, čím kresťanstvo je, v čo kresťania veria a dúfajú. Ktokoľvek učí niečo iné ako učil Ježiš, opovrhuje autoritou Ježiša a tým aj autoritou Boha. Takto sa stáva povýšenosť falošných učiteľov očividná a je potom aj pochopiteľnejšie, prečo Nový zákon používa proti nim veľmi prísne slová.
V dnešnej dobe veľa teológov zastáva názor, že mnohé časti Biblie, ktoré hovoria o Ježišovi, majú charakter legendy. Učia, že podstatná časť slov odovzdaných ako Ježišove slová, sú iba výsledkom zbožnej fantázie jeho nasledovníkov. Preto majú „dôvod“ nebrať Nový zákon vážne, nebyť poslušní slovám Svätého písma a vymýšľať si svoje vlastné náboženstvo.
Liberálni teológovia sebavedome odmietajú pastorálne epištoly (Pavlove listy, zaoberajúce sa praktickým životom cirkvi: 1. a 2. list Timoteovi, list Títovi) a nepovažujú ich za autentické. Tak sa Pavlove slová proti falošným učiteľom v týchto listoch na nich potvrdzujú ako správne, keď napr. v Galatským 1:8–9 hovorí:
Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!
Mnoho ľudí nepovažuje učenie za dôležité. Častým dôvodom toho je, že ľudia nechcú posúdiť sami seba, ani druhých. Argumentujú, že by sme mali tolerovať myslenie druhých ľudí a že nemôžeme spoločne poznať pravdu. Ježiš ale v Jánovom evanjeliu hovorí:
Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Ján 8:31–32)
To, ako je správne učenie dôležité, bude vysvetlené v nasledujúcich myšlienkach.
Obsah:
1 Ježišovo učenie je Božia pravda
Ježiš im povedal: „Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. Kto chce plniť jeho vôľu, pozná, či je to učenie z Boha, alebo či hovorím len sám zo seba.“ (Ján 7:16–17)
Na tomto mieste Ježiš zdôrazňuje, že Boh sám je pôvodcom jeho učenia. Takže čo Ježiš hovorí, hovorí Boh. Skrze Ježišove slová môžeme spoznať, čo je Božia vôľa a aký Boh je. K tomu je najdôležitejším predpokladom ochota Božiu vôľu nasledovať svojím životom.
2 Kto učí niečo falošne, neuctieva Boha
Ježiš učeníkov varoval, aby sa mali na pozore pred kvasom farizejov a saducejov. (Matúš 16:6.12) A tiež hovoril:
No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy. (Matúš 15:9)
Nenazýva to len márnym uctievaním, ale dokonca ich nazýva pokrytcami a hovorí:
Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. (Matúš 15:7–8)
Každé učenie prekračujúce biblický základ je len ľudským príkazom, vymysleným a vytvoreným ľuďmi za iným cieľom ako je služba Bohu. Falošné učenia sú výsledkom neposlušnosti a nemôžu viesť ku vzťahu s Bohom, ale naopak ho ničia.
3 Učenie a život sú úzko spojené
Môžeme to vidieť na príklade podobenstva O kúkoli medzi pšenicou:
Predniesol im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?‘ On im vravel: To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia mu povedali: ‚Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?‘ On odpovedal: Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.“ (Matúš 13:24–30)
Mnoho ľudí vzťahuje toto podobenstvo na cirkev. Chcú tým argumentovať, že v cirkvi môžu byť spolu veriaci aj neveriaci a len na konci sveta vyjde najavo, kto z nich patrí Bohu. Preto hovoria, že by sme sa nemali vzďaľovať neveriacim alebo dokonca ľudí posudzovať, pretože iba na samom konci vekov Boh sám rozhodne kto je Jeho. Keď ale budeš čítať trochu ďalej, uvidíš, o čom Ježiš skutočne hovoril.
Ježiš vysvetľuje, že pole je svet a vo svete spolu ŽIJÚ dobrí aj zlí ľudia, aj keď Boh každého človeka stvoril pre dobrý účel. Boh totiž nechce zahubiť ľudí, ktorí ho na zemi nepočúvajú. Dáva každému človeku slobodnú vôľu, aby mohol žiť svoj život kým nezomrie, nech už by sa ho rozhodol žiť akokoľvek. K tomu ešte môžeme vidieť z iných miest Nového zákona, že my ako kresťania nemôžeme mať spoločenstvo s neveriacimi:
Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: „Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.
(2. Korintským 6:14–18)
3.1 Falošné učenia sa množia ako kvas
Preto nás Písmo varuje …
Prosím vás, bratia, dávajte si pozor na tých, čo vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protive s učením, ktoré ste prijali, a vyhýbajte sa im. (Rimanom 16:17)
V liste Títovi Pavol hovorí:
Bludárovi sa po prvom a druhom napomenutí vyhýbaj. Veď vieš, že takýto je prevrátený, hreší a odsudzuje sám seba. (Títovi 3:10–11)
3.2 Falošné učenie vedie na scestie
Niekedy pravda môže byť prispôsobená určitému konceptu, ktorý sa môže zdať viac zbožným, príťažlivým a viac pre ľudí pohodlným. Takýto koncept môže dať ľuďom zdanlivo viac „bezpečia“, alebo im môže dovoliť urobiť v živote nejaké kompromisy:
Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. (2. Timoteovi 4:3–4)
Falošné učenie sa môže rýchlo šíriť. Je ľahké ísť jednoduchšou cestou, tá ale vedie do záhuby. V Novom zákone nájdeme veľmi prísne odmietnutie falošných učiteľov:
Ktokoľvek zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha. Kto ostáva v jeho učení, ten má Otca aj Syna. Ak niekto prichádza k vám a neprináša toto učenie, neprijímajte ho do domu, ani ho nepozdravujte. Lebo kto ho pozdraví, má účasť na jeho zlých skutkoch. (2. Jánov list 9–11)
Pozdraviť niekoho bolo v Novom zákone spojené s jeho prijatím do domu, rozprávaním sa a spoločenstvom s ním pri jedle. Ján teda chce povedať: s falošným učiteľom nie je možné mať spoločenstvo, aby mu tak boli ukázané jasné hranice vo všetkom, čo učí nesprávne, lebo čo má pravda spoločného s prekrucovaním pravdy?
Preto každý kresťan má byť horlivý v poznávaní správneho učenia, čo je tiež prejavom jeho lásky k pravde a základom pre chodenie po úzkej ceste. Pavol preto napomína kresťanov:
…aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. (Efezským 4:14)
Ak niekto nie je vedome vedený Božím slovom, nemôže byť prekvapený, keď zíde na scestie. Už len nedostatok premýšľania dáva miesto pre klam falošných učiteľov.
„Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ (1. Timoteovi 4:16)