Ľudia sa nás často pýtajú kto sme s očakávaním, že počujú názov nejakej kresťanskej skupiny alebo náboženskej organizácie. Nie sme, a ani nechceme byť organizáciou. Nemôžeme sa teda predstaviť pomocou nejakého konkrétneho názvu. Ježišovi učeníci si tiež nedali názov. O tom, že boli učeníkmi Ježiša, svedčilo ich posolstvo a spôsob života. Neskôr boli nazvaní kresťanmi, pretože hlásali, že Ježiš je Kristus a Spasiteľ, poslaný od Boha, ktorý prišiel medzi ľudí.
Aj my sme kresťania – učeníci Ježiša. Chceme nasledovať príklad prvých kresťanov a žiť to, čo čítame v Biblii. Nepatríme do žiadnej denominácie, ani do nijakej náboženskej spoločnosti. Sme spolu, pretože každý z nás chce milovať Ježiša, nášho Pána a Boha, z čistého srdca a úprimnej viery a nie z povinnosti riadiť sa pravidlami a predpismi danými inštitúciou.
Bibliu považujeme za jediný základ kresťanského učenia. Preto sa denne stretávame, aby sme Božie slovo spolu čítali a nad ním premýšľali. Bibliu berieme vážne, ako autoritu pre našu vieru a život. Snažíme sa ju tiež chápať v jej historickom a literárnom kontexte. Tým sa chceme vyhnúť liberálnym aj fundamentalistickým omylom pri jej výklade. Vieme, že len život vo viere a úprimný vzťah s Bohom je kľúčom k jej pochopeniu.
Súhlasíme s vieroučným obsahom vyznaní viery, ktoré boli formulované v prvých storočiach, najmä Apoštolského vyznania, Nicejsko-konštantinopolského (alebo Nicejsko-carihradského) a Atanáziovho vyznania. Predpokladáme, že ich formulácia vychádza z prameňov, ktoré sa zakladali na učení apoštolov. Napriek tomu sa nestotožňujeme s historickým kontextom ich vzniku, predovšetkým so zoštátnením kresťanstva, jeho zosvetštením a nástupom formalizmu namiesto úprimného a jednoduchého kresťanského života.
„Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme. Verím v Ježiša Krista, Syna Jeho jediného, Pána nášho, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie panny, trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel a pochovaný bol; zostúpil do podsvetia1, v tretí deň vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho; odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, svätú cirkev všeobecnú, spoločenstvo svätých, hriechov odpustenie, tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný. Amen.“ , „Veríme v jedného Boha, vševládneho Otca, Stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného aj neviditeľného. A v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Božieho Syna, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom, skrze ktorého všetko vzniklo, ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies, vtelil sa zo Svätého Ducha a Márie — panny a stal sa človekom, bol za nás ukrižovaný za Poncia Piláta, trpel a bol pochovaný, a na tretí deň vstal (z mŕtvych) v súlade s Písmami, vystúpil do nebies, sedí po Otcovej pravici a znova príde, so slávou, súdiť živých i mŕtvych, jeho kráľovstvu nebude konca. A v Ducha Svätého, Pána a Tvorcu života, ktorý vychádza z Otca, ktorému sa spolu s Otcom a Synom vzdáva poklona i sláva, ktorý hovoril skrze prorokov. V jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev, vyznávame jeden krst na odpustenie hriechov, očakávame vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.“ a „Kto chce byť spasený, musí sa predovšetkým pridržiavať všeobecnej viery; kto by ju v celosti a neporušiteľnosti nezachovával, bezpochyby naveky zahynie. Všeobecná viera je však táto: uctievame si jedného Boha v Trojici a Trojicu v jednote bez zmiešania Osôb a bez oddeľovania podstaty. Iná je totiž osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého. Avšak Otec a Syn a Duch Svätý majú iba jedno božstvo, rovnakú slávu, súvečnú vznešenosť. Ako (je) Otec, tak (je) Syn, tak (je) Duch Svätý: večný Otec, večný Syn, večný Duch Svätý. A predsa nie sú to traja Veční, ale jeden Večný, ako ani traja Nestvorení ani traja Nezmerní, ale jeden Nestvorený, jeden Nezmerný. Takisto všemohúci Otec, všemohúci Syn, všemohúci Duch Svätý, a predsa nie sú to traja Všemohúci, ale jeden Všemohúci. Tak je Otec Boh, Syn Boh, Duch Svätý Boh, a predsa nie sú to traja Bohovia, ale len jeden Boh. Tak je Otec Pán, Syn Pán, Duch Svätý Pán, a predsa nie sú to traja Páni, ale len jeden Pán. Pretože ako podľa kresťanskej pravdy vyznávame každú osobu jednotlivo ako Boha a Pána, tak nám všeobecná viera zakazuje, aby sme hovorili o troch Bohoch alebo Pánoch. Otec nie je nikým utvorený ani stvorený, ani splodený. Syn nie je samým Otcom ani utvorený, ani stvorený, ale splodený. Duch Svätý nie je Otcom a Synom ani utvorený, ani stvorený, ani splodený, ale vychádzajúci. Je teda jeden Otec, nie traja Otcovia, jeden Syn, nie traja Synovia, jeden Duch Svätý, nie traja Duchovia Svätí. A v tejto trojjedinosti nič nie je skôr alebo neskôr, nič nie je väčšie alebo menšie, ale všetky tri Osoby sú si rovnako večné a rovnako veľké; a tak treba vo všetkom, ako už bolo vyššie povedané, i uctievať jednotu v Trojici i Trojicu v jednote. Kto teda chce byť spasený, nech toto verí o Trojici.“
Viera je pre nás živou skutočnosťou. Napĺňa všetky oblasti života a neznamená pre nás zachovávanie tradičných náboženských zvykov.
Neponúkame formálne členstvo. Každému, kto prichádza do cirkvi, chceme pomôcť úprimne sa rozhodnúť nasledovať Ježiša. Aj Ježiš viedol svojich poslucháčov k takémuto rozhodnutiu:
A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ (Lukáš 9:23–24)
Nikde nemáme centrum. Sme cirkvou, ktorú tvoria spoločenstvá na viacerých miestach. Tieto nesú za seba navzájom zodpovednosť a pomáhajú si zotrvať v pravde. Podobne to bolo aj medzi kresťanmi krátko po smrti apoštolov. Vidíme to napríklad zo zachovaného listu, v ktorom rímske spoločenstvo napomína spoločenstvo v Korinte. Nesie názov 1. list Klementov, ale jeho úvod napovedá, že bol napísaný celou cirkvou v Ríme.
Nesieme sa navzájom v našich slabostiach. Cirkev sa nemá obracať chrbtom k bratovi, ktorý prechádza krízou viery alebo má nejakú duchovnú slabosť. Takýto človek potrebuje trpezlivosť a milosrdenstvo:
Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Matúš 18:21–22)
Byť milosrdným ale neznamená byť ľahostajným a brata v hriechu nechať.
Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon. (list Galaťanom 6:1–2)
Láska bratov a sestier je výzvou k premene.
Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. (list Hebrejom 3:12–13)
Keď sa kresťan zatvrdí, potom mu už nemôžeme pomôcť. Tomu chceme predísť.
Naším vedúcim je Kristus. Medzi kresťanmi sú rozdiely v skúsenostiach, v poznaní Boha a Jeho slova, v poslušnosti voči Bohu a podobne. Týchto rozdielov sme si vedomí, ale nikdy ich nepovažujeme za zásadné. Nerozdeľujeme kresťanov do dvoch skupín – na tých, ktorí sú schopní zjavovať Božiu vôľu a tých, ktorí ich len nasledujú. V cirkvi preto nemáme hierarchické usporiadanie. Viac o tom v článku: Štruktúra cirkvi — rozdielne postavenie alebo rozdielne služby?
Kým nie sme
Aby sme predišli nedorozumeniam, chceme spomenúť, že nenasledujeme nikoho z tých, ktorí bývajú považovaní za novodobých prorokov, ako sú W. M. Branham, J. Smith, S. M. Moon. Ani nemáme blízko ku spoločenstvu Strážnej veže Svedkov Jehovových alebo tzv. Božím deťom – Rodine lásky.
Sme otvorení pre každého, kto hľadá pravdu. Chceme, aby všetci ľudia nachádzali cestu ku Kristovi a skutočné obrátenie. Nie sme vyhranenou skupinou pre určitý druh ľudí. Nerozdeľuje nás vek, stupeň vzdelania, národnosť, rodinný stav a pod.
Naše spoločenstvo je neveľké, tvoria ho ľudia s rôznou náboženskou minulosťou a spoločenským pozadím. Chceme byť bratmi a sestrami, vzdávať česť nášmu spoločnému Otcovi a jeho Synovi Ježišovi. Navzájom sa niesť v každodennom živote – v radostiach i ťažkostiach. Sme jednotní, pretože každý z nás vedome odkladá svoje staré Ja a nasleduje zjavenie, ktoré Boh dáva spoznať všetkým v Biblii. Zakúšame, že Boh nás vedie tou najlepšou osobnou, a predsa aj spoločnou cestou – cestou pokoja, radosti a služby. Do tohto života Ťa tiež pozývame.
- v evanjelickom preklade je uvedené „do pekiel“, avšak hlavným významom tu použitého gréckeho slova HÁDES je podsvetie ↩