V tejto časti by sme chceli zhrnúť čomu veríme. Nejde o vyčerpávajúce vyznanie viery, ale o prvé zoznámenie sa s nami. Jednotlivé body sa líšia stručnosťou, spôsobom vyjadrovania, atď. Nenapísal ich jeden z nás, písali sme ich spoločne. Každý vyjadril svojím spôsobom našu vieru.
Obsah:
1 O Bohu
Boh je:
- Láska – záleží Mu na človeku a chce pre každého z nás to najlepšie – stará sa o nás a ponúka nám osobný vzťah. Z lásky k človeku sa sám stal človekom, aby sme Ho mohli spoznať v plnosti a skrze vzťah s Ním milovali druhých:
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. (Ján 3:16)
V tomto je láska: nie že by sme my boli milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmierenie za naše hriechy. (1. Jánov 4:10, Roháčkov preklad)
Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. (1. Jánov 3:16, Roháčkov preklad)
- Odpúšťajúci a milosrdný – nechce nás odsúdiť, ale vyvádza nás z našich vín, keď ich ľutujeme a odvraciame sa od nich:
Dáva však väčšiu milosť; preto hovorí: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (List Jakubov 4:6)
Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. (1. Jánov 1:9)
Nenakladá s nami podľa našich hriechov a neodpláca nám podľa našich vín. Veď ako nebo vysoko je nad zemou, tak mocná je Jeho milosť nad tými, čo sa Ho boja. (Žalm 103:10–11)
- Spravodlivý a svätý – je merítkom všetkého, pretože je dokonale dobrý a verný:
On je Skalou, dokonalé je dielo Jeho, lebo všetky Jeho cesty sú správne. Je Bohom verným, a nie vierolomným, On spravodlivý je a priamy. (5. Mojžišova 32:4)
A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. (1. Jánov 1:5)
Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé. (2. Korintským 5:10)
- Neobmedzený v čase a neobmedzený v priestore – On je večná príčina všetkého, nemá počiatok ani koniec. Je duchovnej podstaty, nemá telo:
Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec. (Zjavenie 22:13)
Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko. (Skutky apoštolov 17:24–25)
Veríme, že Boh je len dobrý: (1. Jána 1:5)
Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je z hora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny. (Jakub 1:17)
Jeho plán s každým človekom je bez rozdielu, plánom pokoja a dobra. (1. Timotejovi 2:4; Skutky apoštolov 10:35) Zlo a utrpenie v živote človeka sú následkom hriechu. Boh miluje človeka úprimnou láskou, ktorá vedie ľudí k pokániu a zhovieva, pretože chce, aby sa každý odvrátil od hriechu. Vždy však rešpektuje vôľu človeka. Viac tu: O ľudskom utrpení a Božej láske
1.1 Veríme v Božiu trojjedinosť – Otca, Syna a Ducha Svätého
Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Svätého Ducha nech je so všetkými vami! (2. Korintským 13:13)
Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo. (Ján 1:1–3)
Pozri tiež: Ján 14:15–17. Keď hovoríme, že Boh je láska, nemyslíme tým len Jeho vzťah k nám, ale i lásku medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Keď hovoríme, že Boh je jeden, myslíme tým, že Otec, Syn a Duch Svätý majú jednu prirodzenosť a vôľu.
2 O stvorení
Keď Písmo opisuje stvorenie, nepodáva odborný opis, ale odpoveď na otázku o dôvode, zmysle a poriadku stvorenia. Veríme, že krása, ktorá nás v prírode obklopuje, je výrazom Božej lásky a blízkosti.
3 O Kristovi
Po tom, čo sme kvôli našim hriechom opustili Boha, prišiel na zem Ježiš, aby nám zjavil Otca (Ján 1:18). Prišiel, aby nás s Ním zmieril:
Aj vás, čo ste boli kedysi odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, teraz skrze smrť v jeho ľudskom tele zmieril so sebou, aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony. (Kolosanom 1:21–22)
Aj po svojom vzkriesení je našim prostredníkom:
Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás. (Rimanom 8:34)
Nepotrebujeme medzi Bohom a nami nikoho iného:
Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš. (1. Timotejovi 2:5)
Nikto nie je milosrdnejší ako Ježiš:
Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase. (Židom 4:15–16)
On ako zároveň Boh a človek nám odpúšťa hriechy, kedykoľvek a kdekoľvek ho o to prosíme:
Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. (1. Jánov 1:9)
4 O spáse
4.1 Sme spasení skrze Ježišovo slovo, život, smrť i jeho vzkriesenie
V jeho slove (Biblii) k nám Boh hovorí úplne otvorene a nazýva nás v ňom svojimi priateľmi:
Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. (Ján 15:15)
On žil medzi nami ako jeden z nás, a tak sa nám Boh priblížil na dosah ruky. Ježiš napríklad povedal:
Kto vidí mňa, vidí Otca. (Ján 14:9)
Keď zomrel, zvíťazil nad zlom – nie mocou, ale pokorou a v tichosti. Oslávil tak Boha a nám sa stal blízkym v našej slabosti. Bola to najvyššia cena za našu záchranu:
Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. (1. Petrov 1:18–19)
Vstal z mŕtvych a aj teraz nám ponúka spoločenstvo s Ním, ktoré nikdy neskončí. Spasenie je v živom a pravdivom vzťahu s Kristom. Ježiš povedal:
A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. (Matúš 28:20)
4.2 To všetko sa odráža v našom živote, ak spasenie prijímame
Prostredníctvom Ježišovho slova poznávame pravdu, ktorá nás oslobodzuje od hriechu:
Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. (Ján 8:31–32)
Prostredníctvom Ježišovho posväteného života poznávame, že aj pre nás je možné žiť v pravde.
… a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde. (Ján 17:19)
Prostredníctvom Ježišovej smrti sa učíme odovzdať náš život Bohu, rovnako ako ho Ježiš celkom odovzdal:
Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. (2. Korintským 5:14–15)
Ježišova smrť nás učí pokore, vernosti, pravde a životu pre nádej, ktorá je lepšia než tá pozemská:
…s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. (Židom 12:2)
Prostredníctvom Ježišovho vzkriesenia získava naša viera nebývalú silu a odvahu usilovne hľadať pravdu v Božom slove, vytrvalo v pravde žiť a byť pripravení denne za pravdu umierať:
Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. (2. Korintským 5:6–7)
Veríme, že Boh v Kristu zmieril svet so sebou. On sám nepotreboval byť niekým zmierený, pretože nás miloval ešte keď sme boli hriešni. Túto ponuku zmierenia človek príjme vtedy, keď sa obráti ku Kristovi:
…v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. (2. Korintským 5:19)
Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. (Rimanom 5:8)
4.3 Čo hovorí Ježiš o konci dní
Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec. (Matúš 24:36)
Pre nás teda nie je dôležité a ani možné vedieť, kedy Ježiš príde. Dôležité však je, aby sme na to boli pripravení, aby nás ten deň neprekvapil, ako keď prichádza zlodej:
Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. (Matúš 24:42–44)
Máme čakať na svojho Pána s radosťou a vytrvalo, aby nás zastihol verných:
Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. (Lukáš 12:35–36)
Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi! (1. Tesalonickým 5:6)
5 O človeku
Veríme, že aj po Adamovom páde do hriechu má človek slobodnú vôľu robiť dobro alebo zlo. I keď je človek pádom do hriechu oslabený, môže sa rozhodnúť pre duchovné dobro a žiť podľa neho. (1. Mojžišova 4:7; 5. Mojžišova 30:19)
Plné víťazstvo nad hriechom však máme len v Ježišovi Kristovi. Aj keď sa rodíme so sklonom k hriechu (robiť zlé je pre nás ľahšie než v čase pred Adamovým hriechom), nemáme dedičný hriech, pretože Boh počíta človeku len tie hriechy, za ktoré sme sami zodpovední. (Ezechiel 18:20)
Veríme zvesti evanjelia o vzkriesení Ježiša Krista a biblickým zasľúbeniam o posmrtnom vzkriesení všetkých ľudí.
Náš život na zemi chápeme ako jedinečnú šancu rozhodnúť sa pre večný život s Bohom v nebi. Ľudia, ktorí túto šancu na základe svojho rozhodnutia premárnia, zostanú vo večnosti oddelení od Boha. Biblia tento stav nazýva peklom.
Neveríme v rozplynutie jednotlivca, ani v zánik nášho „ja“.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám: Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane. (Zjavenie 2:17)
6 Kto je kresťan
Ježiš nás vyzýva, aby sme ho nasledovali, spoznávali a učili sa od neho:
Kto hovorí, že zostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on. (1. Jánov 2:6).
On sa dával Bohu cele každú chvíľu a prišiel medzi nás (ako človek) z lásky, aby nám ukázal pravdu o Otcovi, o nás a cestu, ako sa môžeme k Bohu priblížiť. Ježišova láska bola verná, preto v poslušnosti podstúpil dokonca smrť. Kto chce osláviť Otca, musí ísť Ježišovou cestou:
Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako on je čistý. (1. Jánov 3:3)
Kresťania zostávajú v Ježišovom učení. Ježišovo slovo je základom pre našu vieru a dotýka sa všetkých oblastí nášho každodenného života:
On odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“ (Matúš 4:4)
Nauč ma, Hospodine, ceste svojich príkazov, ich zachovávanie Ti bude odmenou. Urob ma chápavým Tvoj zákon zachovávať a pridŕžať sa ho celým srdcom. Voď ma cestou svojich prikázaní, lebo v tom mám záľubu. Nakloň mi srdce k svojim svedectvám, nie k ziskuchtivosti. (Žalm 119:33–36)
Ježišovo slovo nie je len teóriou, ktorú sa možno naučiť. Aby sme jeho slovu porozumeli, musíme ho tiež uplatniť v každodennom živote a spojiť ho s úsilím o svätosť:
Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Ján 8:31–32).
Uveriť Bohu a Ježišovi je teda prvý krok. Vytrvalosť a osvedčenie sa v živote ho nasledujú. K tomu nám pomáha Božie slovo:
Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, či si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky. (list Jakubov 1:21–25)
7 Cirkev
Správne učenie je pravda o Bohu, ktorú každý, kto chce činiť Božiu vôľu, spozná z Božieho slova. Nejde len o niektoré zásadné otázky, ale o všetko, čo Ježiš učil.
Keď to hovoril, mnohí uverili v neho. Ježiš im povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. (Ján 8:30–31)
Úlohou cirkvi a každého jednotlivca v nej, je poznať Kristovo učenie – to, čo hlásali apoštoli a tiež v ňom zotrvávať:
A oni prijali jeho (Petrovo) slovo a dali sa pokrstiť, a v ten deň sa pridali asi tritisíc duší. Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, a na lámaní chleba a na modlitbách. (Skutky apoštolov 2:41–42, pozri tiež Ján 14:23)
Cirkev musí byť vždy pripravená obrániť správne učenie pred nesprávnym.
On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. Efezanom 4:11–15
Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú. 1. Timotejovi 4:16
Cirkev je spoločenstvom kresťanov, ktorí sa cele rozhodli nasledovať Ježiša. Učí zostávať v pravdivej láske tak, aby bol každý pripravený niesť bremená svojich bratov a sestier. V Biblii sa píše, že cirkev je „stĺpom a oporou pravdy“ (1. Timotejovi 3:15). Preto je dôležité, aby sa kresťania spoločne usilovali o svätosť. Jedine vytrvalým úsilím o svätosť a hľadaním Božej vôle môže cirkev napĺňať Ježišove slová, aby bola „soľou zeme a svetlom sveta“ (Matúš 5:13–16).
V Jánovom evanjeliu čítame, ako Ježiš sľubuje všetkým, ktorí budú zachovávať Jeho prikázania, prijatie Ducha Svätého:
Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. (Ján 14:15–17.25–26)
Veríme teda, že z Ducha Svätého žije každý kresťan:
Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť. Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. (Rimanom 8:13–14)
Tento Duch dáva tiež rozličné dary k službe bratom a sestrám a k rastu celej cirkvi. (1. Korintským 12:4–31) To znamená, že každá sestra a každý brat je potrebný:
Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý niečo má; dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov, vysvetľovania; všetko nech je na budovanie. (1. Korintským 14:26)
Nechceme teda nahradiť vedenie Ducha ľudským vedením, ľudskou organizáciou a ustanoviť si vedúcich. Veríme, že v poslušnosti Bohu a vo vytrvalej snahe denne načúvať Jeho Duchu, nás Ježiš bude môcť viesť a On sám zostane Pastierom cirkvi (1. Petra 2:25).
8 Sväté Písmo
Biblia bola napísaná veriacimi ľuďmi. Tí písali o Bohu, Jeho podstate, diele, Jeho slove k ľuďom i o živote tých, ktorí Ním boli vedení (2. Petrov 1:19–21; 1. Jánov 1:1–5).
Jej myšlienky majú stále hlboký význam napriek stáročiam, ktoré ubehli od ich spísania. Pri jej čítaní však treba mať na mysli, že boli určené predovšetkým tým adresátom, ktorí žili v čase ich spísania (Rimanom 4:23–25).
Biblia je súborom mnohých literárnych štýlov. Je preto potrebné rozlišovať, čo je opis faktov a čo obraz so skrytým významom.
Stará zmluva bola naplnená v Novej. Zákon a Proroci sa naplnili v slovách a živote Ježiša (Matúš 5:17; 2. Timotejovi 3:14–17).
Biblia nie je zbierkou filozofovania, ktoré by bolo bežnému človeku vzdialené a nie je len pre teológov. Boh vedie k jej porozumeniu každého, kto Ho chce spoznať a kto sa Ním necháva viesť a túži žiť podľa Jeho vôle (Kolosanom 3:16; 5. Mojžišova 30:11–14).