Vianoce – a kto premýšľa o Ježišovi?

Túžiš po tom, aby každý deň v roku bol sviatkom lásky?

1 Prečo sa Ježiš narodil?

Už prorok Izaiáš predpovedal narodenie Ježiša:

Ľud, ktorý chodil vo tme, uzrie veliké svetlo, a nad tými, ktorí bývali v zemi tône smrti, zaskveje sa svetlo.… Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazvú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Boh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja. (Izaiáš 9:1.5 – proroctvo vzniklo v 8. st. pred Kristom)

Pán Boh mal už oddávna v úmysle, že pošle ľudstvu záchrancu. Videl, že ľudia chodia vo tme, pretože sa od Neho – zdroja lásky – odvrátili. Aby nás z tejto tmy vyviedol, dal to najlepšie, čo len mohol dať: On sám prišiel medzi nás.

Ježiš povedal: „Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách.” (Ján 12:46)

Boh nás všetkých stvoril, a preto nás pozná najlepšie. Vidí všetko, čo je v našich srdciach a tiež pozná východisko z tmy našich hriechov a vie, ako sa môžeme k Nemu vrátiť. Ježišova nezištná oddanosť a svätý život sú skutočným svetlom. Skrze Neho môžeme žiť v pravde a kráčať cestou, ktorá vedie k Bohu.

Ježiš povedal (Pilátovi): „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.” (Ján 18:37)

Ježiš svedčil o tom, že aj v tomto svete, plnom nespravodlivosti, je možné žiť úprimne, čisto a nezištne. Keď človek prijme jeho lásku a obráti sa k Bohu a k blížnym, vtedy sa zmenia jeho hodnoty, plány, ciele aj túžby a už nežije sám pre seba.

Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch. (List Títovi 2:11–14)

2 Ako máme oslavovať Ježišov príchod?

Je celkom prirodzené, že chceme vyjadriť našu radosť a vďačnosť za to, že sa Boh stal v Ježišovi človekom. Akým spôsobom si ale Ježiš praje, aby sme to robili? V Biblii nenájdeme najmenšiu zmienku o tom, žeby kresťania oslavovali Ježišovo narodenie v konkrétnom dni a zvláštnou formou. O tom, ako máme vyjadriť našu lásku k nemu, Ježiš povedal:

Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. Toto je moje prikázanie: aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás. (Ján 14:15;15:12)

Lásku k Ježišovi máme vyjadriť naším každodenným vzťahom s Ním, úprimným hľadaním a činením Jeho vôle v našich životoch.

Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. (1. list Jánov 4:7–9)

Boží Syn bol najväčším darom od Boha, ktorým Boh najdokonalejšie zjavil svoju lásku voči nám. Svojim príkladom nás učí láske, odpusteniu, radosti a pokoju. Keď ho v tomto nasledujeme, zároveň vyjadrujeme svoju radosť z jeho príchodu.

Takto sa radovali aj prví kresťania. Vianočné oslavy boli pre nich úplne neznáme, pretože sviatok prežívali v každodennom vzťahu s Bohom. Boh sa raduje z tých, ktorí ho hľadajú. Nemá záľubu v pominuteľnej atmosfére, vytvorenej vonkajšími vecami. Život prvých kresťanov je príkladom pre všetky generácie a ukazuje, ako sa môžeme odvďačiť za Boží dar – Spasiteľa.

V evanjeliách nenájdeme presný dátum Ježišovho narodenia. Keď sa Ježiš narodil, pastieri boli celú noc so svojimi stádami na pastvinách (Lukáš 2:8). Hoci je pravda, že palestínske zimy sú teplejšie ako európske, od konca októbra sa ochladí natoľko, že sa ovce musia zdržiavať v ovčinci. Preto tradícia, že by sa Ježiš narodil v zime, sa nezdá byť opodstatnená.

3 Odkiaľ teda pochádzajú Vianoce, keď sa o nich v Biblii nepíše?

Kult Mitry – boha slnka, bol v pohanskom Rímskom impériu 2. - 3. storočia najrozšírenejším náboženstvom. Jeho hlavným sviatkom bola oslava zimného slnovratu 25. decembra, ako narodenín slnka. Dokonca pred zavedením kultu Mitry rímski cisári zasväcovali chrámy „Sol Invictus“ (neporaziteľnému bohu Slnka) a oslavovali víťazstvo novo vychádzajúceho slnka.

Cisár Konštantín Veľký (285-337) zámerne použil prvky kresťanstva, aby posilnil pohanské Rímske impérium. Podarilo sa mu premeniť existujúce uctievanie slnka na oslavu Kristovho narodenia, a tak mnohým uľahčil stať sa „nedeľnými kresťanmi”.

„Spojenie uctievania slnka s uctievaním Krista bolo určite Konštantínovým zámerom, ktorý sa mu podaril vďaka existujúcej symbolike Krista ako slnka”1

Výroky vplyvných osobností cirkevnej histórie nás uisťujú o pohanskom pôvode tohto sviatku. Ambrózius okolo r. 380, v narážke na Vianoce, v kontraste ku kultu slnka povedal:

„Kristus je naším novým slnkom.“

Augustín (4. - 5. st.) v tento deň prikazoval ľuďom neuctievať slnko ako pohania, ale skôr uctievať toho, kto slnko stvoril. Lev Veľký (5. st.) kritizoval niektorých ľudí za to, že na Vianoce oslavujú narodenie slnka, namiesto narodenia Ježiša.

4 Čím sú Vianoce dnes?

Pre mnohých ľudí sú Vianoce hlavne rodinnou oslavou. Dňom, kedy sa zíde celá rodina a prežíva pocit súdržnosti. Prichádzajú spomienky na detstvo, darčeky pri vianočnom stromčeku, koledy, kapor a kapustnica. Kto ale nezažíva zhon s prípravami? A hoci je veľa práce (pečenie, upratovanie – je toho naozaj veľa) ľudia sú voči sebe viac všímaví, ochotní, aby nič nepokazilo dobrú atmosféru. Niektorí ľudia si vezmú čas na rozjímanie a navštevujú vianočné koncerty, iní ručne vyrábajú ozdoby, atď. Zvyčajne už nezostane čas zamyslieť sa hlbšie nad tým, čo by druhých urobilo naozaj šťastnými. Ľudia si robia starosti, aby na nikoho nezabudli pri posielaní vianočných pozdravov a nakupovaní darčekov. Často tak skutočne nerobia slobodne a zo srdca, ale aby naplnili očakávania príbuzných a priateľov. Pri tom všetkom zhone však ľahko zabúdajú na Toho, koho podľa tradície oslavujú.

Týmito myšlienkami chceme v ľuďoch vzbudiť túžbu oslavovať Ježiša úprimne a pravdivo. Veď on je hoden každodennej chvály – On, ktorý nám dal všetko.

Nech je zvelebený Pán Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud […] že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života […] zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, aby svietil sediacim v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja. (Lukáš 1:68.74–75.78–79.)

Ak sa Mu aj ty túžiš odvďačiť za Jeho lásku, radi ťa spoznáme.

Text je len krátkym zhrnutím myšlienok k tejto téme. Sme otvorení pre ďalšie otázky a myšlienky, ktoré vychádzajú z úprimného záujmu.

Späť na začiatok ↑


Poznámky:
  1. „Konštantín … pokračoval v podpore kultu Slnka počas celého svojho života. Postavil si dve sochy, ktoré zobrazovali boha slnka. Na podstavce pripevnil nasledujúci nápis: „Konštantínovi, žiariacemu ako Helios.“ Zdroj: Oscar Cullmann, Der Ursprung des Weihnachtsfestes (Pôvod sviatku Vianoc), Zürich 1960, Zwingli Verlag Zürich/Stuttgart, strana 28.