S čím spájate Vianoce?
Pre veľa ľudí sú Vianoce hlavne rodinnou oslavou. Je to deň, kedy sa zíde celá rodina a prežíva pocit súdržnosti. Prichádzajú spomienky na detstvo: darčeky pri vianočnom stromčeku, koledy, kapor, kapustnica, atď. Avšak, kto je slobodný od zhonu s prípravami? Zvyčajne nie je vôbec čas hlboko premýšľať o tom, čo by druhých urobilo naozaj šťastnými. Namiesto toho sú ľudia v strese, nechcú na nikoho zabudnúť pri posielaní vianočných a Novoročných želaní a snažia sa kúpiť všetky darčeky včas.[1] Pečú sa cukrovinky, upratuje sa byt – je toho naozaj veľa. Niektorí ľudia si vezmú čas na rozjímanie a navštevujú vianočné koncerty, iní ručne vyrábajú ozdoby, atď. Ale, načo je to všetko? Pôvodný zámer Vianoc bolo uctiť si týmto sviatkom Ježiša. Otázkou však je, či nás Nový zákon učí, aby sme Kristovo narodenie oslavovali zvláštnym sviatkom. Pokiaľ nie, musíme Vianoce zamietnuť ako niečo nekresťanské.
Evanjeliá nespresňujú, kedy sa Ježiš narodil.
Ježiš sa určite nenarodil v zime – ani v Decembri, ani v Januári. Na pastvinách boli pastieri so svojimi stádami celú noc (Lukáš 2:8). Hoci je pravda, že palestínske zimy sú teplejšie, ako európske, od konca októbra sa natoľko ochladí, že sa ovce musia zdržiavať v ovčinci. Zo slov Ježiša je tiež zrejmé, že palestínske zimy boli celkom chladné:
Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu… (Matúš 24:20)
Je tiež nepravdepodobné, že sčítanie ľudu, na ktoré sa Jozef a Mária museli dostaviť, bolo stanovené na zimu, pretože bolo nutné, aby celé rodiny, tehotné matky a malé deti cestovali do svojich rodných miest.
Vianoce 25. decembra sa v prvých storočiach n.l. vôbec neslávili.
Kult Mitry – boha slnka, bol najrozšírenejším náboženstvom v pohanskom Rímskom impériu. Jeho hlavným sviatkom bola oslava zimného slnovratu 25. decembra, ako narodeniny slnka. Dokonca pred zavedením kultu Mitry rímski cisári zasvecovali chrámy „Sol Invictus“ (neporaziteľnému bohu Slnka) a oslavovali víťazstvo novo vychádzajúceho slnka.
Ježiš o sebe hovoril ako o „Svetle sveta“ (Ján 8:12) a ako taký je kresťanmi uctievaný – ale bez sviatku!
Cisár Konštantín Veľký (285-337) zámerne použil prvky kresťanstva, aby posilnil pohanské Rímske impérium. Podarilo sa mu premeniť existujúce uctievanie slnka, na oslavu Kristovho narodenia[2]
Výroky vplyvných osobností v cirkevnej histórii nás ubezpečujú o pohanskom pôvode tohto sviatku. Napríklad, cirkevný otec Ambrózius okolo r.380, v narážke na Vianoce, ako kontrast kultu Slnka povedal:
„Kristus je naším novým Slnkom.“
Augustín prikazoval ľuďom neuctievať slnko v tento deň ako pohania, ale skôr uctievať toho, kto slnko stvoril. Lev Veľký kritizoval niektorých ľudí, že o Vianociach oslavujú narodenie slnka, namiesto narodenia Ježiša.
Ako si Ježiš želá, aby sme vyjadrili našu radosť z Jeho príchodu?
Je celkom prirodzené chcieť vyjadriť našu radosť a vďačnosť za to, že sa Boh stal v Ježišovi človekom. Musíme si ale položiť otázku, akým spôsobom Ježiš chce, aby sme to robili. V Biblii nenájdeme najmenšiu zmienku o zvláštnej forme alebo konkrétnom dni. V skutočnosti je takýto prístup prísne zamietnutý (Galatským 4:8-11 a Kolosanom 2:16-17).
Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Ján 14:23)
Našu lásku k Ježišovi máme vyjadriť naším každodenným vzťahom v Ním, úprimným hľadaním a naplnením Jeho vôle v našich životoch.
A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?“ (Lukáš 9:23–25)
Naším cieľom nie je zreformovať kresťanskú tradíciu, ale pozvať Ťa prijať pravdivé kresťanstvo. Chceš prijať toto pozvanie? Radi by sme nasledovali Ježiša spolu s Tebou.
Najväčší Boží dar lásky k nám bol Ježiš: „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ Ponúka nám ten najcennejší dar – večný život – a chce nás učiť lásku, odpustenie, radosť a pokoj. Čo si myslíš, o tomto vzácnom dare?
Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Ján 16:33)
Poznámky
- Nechceme kritizovať prianie dávať si navzájom darčeky – ale Ježiš má byť v centre. Mudrci od východu nedali dary sebe navzájom, ale Ježišovi (Matúš 2:11). Čo môže byť cennejšie, ako darovať seba samých? „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“ (Rimanom 12:1-2 [↩]
- „Konštantín … pokračoval v podpore kultu Slnka počas celého svojho života. Postavil si dve sochy, ktoré zobrazovali boha slnka v (žiarivom) jase. Na podstavce pripevnil nasledujúci nápis:
„Konštantínovi, žiariacemu ako Helios.“
Bol to určite zámer Konštantína, aby spojil uctievanie slnka s uctievaním Krista, vďaka existujúcej symbolike Krista ako slnka.“ Oscar Cullmann, Der Ursprung des Weihnachtsfestes (Pôvod sviatku Vianoc) Zürich 1960, Zwingli Verlag Zürich/Stuttgart, strana 28. [↩]