Kto sme

Ľudia sa nás často pýtajú kto sme s očakávaním, že počujú názov nejakej kresťanskej skupiny alebo náboženskej organizácie. Nie sme, a ani nechceme byť organizáciou. Nemôžeme sa teda predstaviť pomocou nejakého konkrétneho názvu. Ježišovi učeníci si tiež nedali názov. O tom, že boli učeníkmi Ježiša, svedčilo ich posolstvo a spôsob života. Neskôr boli nazvaní kresťanmi, pretože hlásali, že Ježiš je Kristus a Spasiteľ, poslaný od Boha, ktorý prišiel medzi ľudí.

Aj my sme kresťania – učeníci Ježiša. Chceme nasledovať príklad prvých kresťanov a uskutočňovať v našich životoch to, čo čítame v Biblii. Nepatríme do žiadnej denominácie, ani do nijakej náboženskej spoločnosti. Sme spolu, pretože každý z nás chce milovať Ježiša, nášho Pána a Boha, z čistého srdca a úprimnej viery a nie z povinnosti riadiť sa pravidlami a predpismi danými inštitúciou.

Bibliu považujeme za jediný základ kresťanského učenia, a preto sa denne stretávame, aby sme Božie slovo spolu čítali a nad ním premýšľali. Bibliu berieme vážne, ako autoritu pre našu vieru a život. Snažíme sa ju tiež chápať v jej historickom a literárnom kontexte. Tým sa chceme vyhnúť liberálnym i fundamentalistickým omylom pri jej výklade. Vieme, že len život vo viere a úprimný vzťah s Bohom je kľúčom k jej pochopeniu.

Súhlasíme s obsahom vyznaní viery, ktoré boli formulované v prvých storočiach: Apoštolské vyznanie, Nicejsko-konštantinopolské vyznanie a vyznanie Atanáziovo.

Viera je pre nás živou skutočnosťou. Napĺňa všetky oblasti života a neznamená pre nás zachovávanie tradičných náboženských zvykov.

Neponúkame formálne členstvo. Každému, kto prichádza do cirkvi, chceme pomôcť úprimne sa rozhodnúť nasledovať Ježiša. Aj Ježiš viedol svojich poslucháčov k takémuto rozhodnutiu:

A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ (Lukáš 9:23–24)

Nikde nemáme centrum. Sme cirkvou, ktorú tvoria spoločenstvá na viacerých miestach. Tieto nesú za seba navzájom zodpovednosť a pomáhajú si zotrvať v pravde. Podobne to bolo aj medzi kresťanmi krátko po smrti apoštolov. Vidíme to napríklad zo zachovaného listu, v ktorom rímske spoločenstvo napomína spoločenstvo v Korinte. Nesie názov 1. list Klementov, ale z jeho úvodu je vidieť, že bol napísaný celou cirkvou v Ríme.

Nesieme sa navzájom v našich slabostiach. Cirkev sa nemá obracať chrbtom k bratovi, ktorý prechádza krízou viery alebo má nejakú duchovnú slabosť. Takýto človek potrebuje trpezlivosť a milosrdenstvo:

Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Matúš 18:21–22)

Byť milosrdným ale neznamená byť ľahostajným a brata v hriechu nechať.

Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon. (list Galaťanom 6:1–2)

Láska bratov a sestier je výzvou k premene.

Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. (list Hebrejom 3:12–13)

Keď sa kresťan zatvrdí, potom mu už nemôžeme pomôcť. Tomu chceme predísť.

Naším vedúcim je Kristus. Medzi kresťanmi sú rozdiely v skúsenostiach, v poznaní Boha a Jeho slova, v poslušnosti voči Bohu a podobne. Týchto rozdielov sme si vedomí, ale nikdy ich nepovažujeme za zásadné. Nerozdeľujeme kresťanov do dvoch skupín – na tých, ktorí sú schopní zjavovať Božiu vôľu a tých, ktorí ich len nasledujú. V cirkvi preto nemáme hierarchické usporiadanie. Viac o tom pozri tému: Štruktúra cirkvi – rozdielne postavenie alebo rozdielne služby?

Kým nie sme

Aby sme predišli nedorozumeniam, chceme spomenúť, že nenasledujeme nikoho z tých, ktorí bývajú považovaní za novodobých prorokov, ako sú W. M. Branham, J. Smith, S. M. Moon, ani nemáme blízko ku spoločenstvu Strážnej veže Svedkov Jehovových alebo tzv. Božím deťom – Rodine lásky.

Sme otvorení pre každého, kto hľadá pravdu. Chceme, aby všetci ľudia nachádzali cestu ku Kristovi a skutočné obrátenie. Nie sme vyhranenou skupinou pre určitý druh ľudí. Nerozdeľuje nás vek, stupeň vzdelania, národnosť, rodinný stav a pod.

Naše spoločenstvo je neveľké, tvoria ho ľudia s rôznou náboženskou minulosťou a spoločenským pozadím. Chceme byť bratmi a sestrami, vzdávať česť nášmu spoločnému Otcovi a jeho Synovi Ježišovi a navzájom sa niesť v každodennom živote – v radostiach i ťažkostiach. Sme jednotní, pretože každý z nás vedome odkladá svoje staré Ja a nasleduje zjavenie, ktoré Boh dáva spoznať všetkým v Biblii. Zakúšame, že Boh nás vedie tou najlepšou osobnou, a predsa aj spoločnou cestou – cestou pokoja, radosti a služby. Do tohto života Ťa tiež pozývame.

 

 

Späť na začiatok ↑