Kresťanstvo a východná filozofia

Pod pojem východná filozofia patrí mnoho myšlienkových smerov, ktoré väčšinou spája jeden myšlienkový rys. Je ním určité znamienko rovnosti medzi stvorením a bohom alebo božským princípom. Inými slovami, v každom z nás alebo dokonca v každej veci je časť boha a všetko speje k jednému veľkému zjednoteniu – splynutiu všetkého a všetkých v jeden božský princíp. Kresťanstvo sa v tomto bode líši, pretože hovorí o zásadnom a večnom rozdiele medzi Bohom a človekom.

Biblia nás učí, že človek je stvorený Bohom, a to tak „aby bol Božím obrazom“ (1. Mojžišova 1:27). Človek tak zostáva navždy človekom – aj vo večnom živote u Boha. Človek je stvorený tak, aby sa radoval zo vzťahu s Bohom a s druhými ľuďmi. Keď maliar namaľuje obraz, sú v jeho obraze jeho myšlienky, ale maliar sám sa nestáva obrazom, ani sa obraz nestáva maliarom. Podobne je to aj s Bohom a s nami.

Názor, že v kresťanstve, hinduizme či budhizme ide o to isté, nie je pravdivý. Niektoré morálne zásady sú síce s kresťanstvom spoločné, ale na tých nestojí celá podstata kresťanstva. Kresťanstvo spočíva vo vzťahu človeka s Bohom, ktorý ho ospravedlňuje a vedie životom. Nádejou kresťanov nie je strata vlastného „ja“ alebo splynutie s božským princípom a všetkými bytosťami. Očakávame večný život v spoločenstve s Bohom a ostatnými veriacimi:

A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“ (Zjavenie 21:3–4)

Kresťania veria vo všemocného Boha, ktorý nie je ničím obmedzený. Človek naproti tomu vždy ohraničený zostane. Napriek tomu nám obmedzenie nie je na ujmu, veď Boh nás neustále zahŕňa svojou nekonečnou láskou.

Sme presvedčení, že východná filozofia človeka stavia pred mnohé neriešiteľné problémy:

  • Ak všetko spadá pod jeden veľký princíp, je ťažko pochopiteľné, prečo je v našom svete zlo. Došlo k nejakému omylu? Je Boh nedokonalý? Niektorí východní myslitelia skutočne zlo popierajú a hovoria, že musíme všetko prijať tak, aké to je. V kresťanstve existuje na otázku zla jednoznačná odpoveď. Boh stvoril človeka a dal mu slobodnú vôľu. Dal mu ju preto, aby sa človek slobodne rozhodol Božiu lásku opätovať a dávať ju ostatným ľuďom. Len slobodná bytosť dokáže milovať. Boh teda zlo nechcel. Potom, čo (už prvý) človek slobodnou voľbou siahol po zle, Boh ľudí všetkými možnými spôsobmi od zla odvracia. Väčšina ľudí mu však nechce načúvať. To je dôvod, prečo je vo svete toľko utrpenia a zla. Táto odpoveď nerieši všetky problémy, ale je to odpoveď zásadná.
  • Neosobný Boh nemôže stvoriť človeka. Človek je osobný. Pod pojmom osobný Boh nerozumieme osobu fyzickú s hmotným telom, ale duchovnú bytosť s osobnými vlastnosťami ako slobodná vôľa, schopnosť vzťahu, lásky, uvedomovať si samého seba a iné. Osoby navzájom nesplývajú. Môžu byť vo vzájomnom vzťahu, môžu sa milovať, poznávať, radovať sa jedna z druhej … Každá však zostáva sama sebou. Boh by nám nemohol dať tieto vlastnosti, keby ich sám nemal.
  • Neosobný Boh nemôže tvoriť. Keď sa dôsledne pýtame prečo vznikol tento svet, pýtame sa nielen, kto uviedol všetko do pohybu, ale aj kto všetkému dal podobu. Ak si pozorne všimneme svet okolo nás, musíme priznať, že Ten, kto to všetko stvoril, je veľmi tvorivý. On rozhodol akí sme my, aké sú kvety, zvieratá, planéty a všetko okolo nás. Ak On o týchto veciach rozhodoval, potom ho nemôžeme chápať len ako neosobný princíp. Tvorivosť je osobná vlastnosť.
  • A ak je Boh osobný, potom musíme v prvom rade dať do poriadku náš vzťah s Ním. To nám ponúka Kristus. Sami to nezvládneme. Sami sa k Bohu nedostaneme.

Späť na začiatok ↑