Je možné poznať pravdu?

1 Pravdu môže poznať len ten, kto ju miluje.

To, ako žijeme, má prirodzene určitý vplyv na naše okolie a aj my si naň vytvárame vlastný názor. Či už si vedome premýšľal(a) o zmysle života, alebo nie, máš určite nejaký dôvod, alebo mnoho dôvodov, prečo žiješ.

Naše názory na život majú vplyv na to, ako vidíme seba a druhých, ako sa k nim správame, ako využívame svoj čas, aké sú naše životné priority, …

Čím menej si uvedomujeme a utvárame tieto názory, tým viac môžeme byť ovplyvnení pohľadmi na svet z médií alebo aj z vlastných sebeckých žiadostí.

2 Je dôležité vziať si čas na premýšľanie o pravde a zmysle života

Mnohí ľudia začnú hlbšie premýšľať o zmysle života, až keď sa v ich živote prihodí niečo neočakávané. Napríklad nejaká tragédia alebo keď stratia niekoho blízkeho. Zrazu sú ich očakávania, ako by sa podľa nich mal odvíjať ich život, ohrozené. Potom sa pýtajú: „Ako budem ďalej bez neho / nej žiť?“. Alebo, keď nám nejaká vážna choroba zabráni naplniť naše plány: „Prečo práve ja?“

Prečo takéto udalosti ľudí prekvapujú? Stávajú sa predsa každý deň mnohým ľuďom na svete! Nie sú na ne totiž pripravení. Keď sa im darí dobre, tak o nich veľa nepremýšľajú. Neukazuje to, že skutočne nežijú v realite?

Takmer milión ľudí si každoročne dobrovoľne vezme život. Okrem toho niekoľkokrát viac ľudí zvažuje samovraždu. Toto číslo, ktoré sa občas objavuje v štatistikách, dokonca prevyšuje počet obetí vojnových konfliktov.

Ak by si si stále myslel(a), že sa ťa to netýka, čo by si potom poradil(a) tým, ktorí trpia?

Ako by si napríklad utešil(a) dieťa, ktoré by práve zomieralo? Asi by si mu nepovedal(a), že čo doteraz zažilo, bolo všetko. Keď v našom živote nastanú podobné situácie, sami cítime, že máme prirodzené očakávania, že život musí mať hlbšiu hodnotu, ktorá presahuje to, čo teraz vidíme.

Keď ale nepremýšľame a nehľadáme pravdu, potom sa náš pohľad na svet stáva krátkozrakým a ľahko tak môžeme žiť vo svojom svete vlastných cieľov.

Aby sme mohli nájsť pravý pokoj, či už sme v akejkoľvek životnej situácii, musíme poznať hlbší zmysel nášho života. Potom tiež môžeme pomôcť druhým v ich ťažkej situácii.

ROZPOZNAŤ SPRÁVNE OD NESPRÁVNEHO, PRAVDU OD NEPRAVDY A BYŤ SCHOPNÍ V TOM SPRÁVNOM A PRAVDIVOM ŽIŤ, TO DÁVA SLOBODU OD OTROCTVA NAŠICH SEBECKÝCH TÚŽOB. TO JE PRAVDIVÁ SLOBODA.

3 Je možné pravdu spoznať?

Popretie, že pravdu je možné spoznať, berie ľuďom túžbu premýšľať o otázkach, ktoré sa týkajú života. Samozrejme, je pochopiteľné, že keď si niekto myslí, že pravdu nemôže spoznať, alebo že môže poznať len svoju osobnú „pravdu“ (čo je v podstate to isté), stráca tak všetku motiváciu hľadať.

Tí, ktorí hlásajú, že pravdu nemôžeme spoznať, v konečnom dôsledku popierajú seba samých. Ak by sme pravdu nemohli spoznať, potom ani nemôžeme tvrdiť, že pravda je nepoznateľná, pretože tak by sme hovorili, že práve to je pravda. Každý deň sa vlastne spoliehame na existenciu pravdy, bez toho aby sme o nej museli vedome premýšľať (keby sme napríklad popreli tvrdenie, že 1+1 = 2, veľa vecí okolo nás by vôbec nemohlo fungovať a za chvíľu by sme sa mohli ocitnúť v chaose). Bez pravdy by sme jednoducho nemohli existovať!

Len veľmi zriedka niekto vedome žije s tým, že neexistuje pravda o ničom. Ťažko tiež niekto môže vo svojom živote uviesť do praxe teóriu, že nič neexistuje a všetko, čo vidíme, je vlastne naša predstava.

Bez istoty a pravdy by sme stratili základ pre našu existenciu. Vo svete, kde by bola každá otázka nezodpovedateľná, či už sa týka morálky, náboženstva apod., život by bol len o pocitoch, strachu a túžbach.

NIE SME TVORCAMI REALITY. MÁME SLOBODU V REALITE, KTORÁ UŽ EXISTUJE. MUSÍME PRETO SKÚMAŤ PRAVIDLÁ A PRINCÍPY, PODĽA KTORÝCH BOLA REALITA VYTVORENÁ. AK VŠAK PROTI NEJ BOJUJEME, PREHRÁME.

Možno veríš vo svoju osobnú pravdu a že aj ostatní majú svoju osobnú pravdu, ktorá je odlišná od tej tvojej. V tom prípade si ale nemôžeš myslieť, že tá tvoja pravda je absolútne pravdivá (objektívna).

Možno by si povedal(a), že tvoja pravda je len čiastočnou pravdou, alebo že je dokonca len produktom tvojej predstavivosti. Potom by si ale súhlasil(a), že pojem pravda sa sem veľmi nehodí. Význam pravdy je práve v tom, že je ozajstná a nemenná, nezávislá od uhla pohľadu.

4 Aký vplyv majú naše predstavy o pravde na ľudí okolo nás

Náš pohľad na svet sa nedotýka len nášho osobného života. Žijeme v spoločnosti a navzájom sa ovplyvňujeme. Ťažko môžeme byť na sebe úplne nezávislí. Mali by sme vždy správne posúdiť, aký vplyv prijmeme, alebo naopak odmietneme. Tak si môžeme zachovať zdravú mieru kritiky ako nás samotných, tak aj druhých.

V NAŠEJ SPOLOČNOSTI PANUJE SILNÝ INDIVIDUALIZMUS. OKREM INÉHO SA PREJAVUJE AJ ĽAHOSTAJNOSŤOU VOČI DRUHÝM. PLURALIZMUS („Ja mám svoju cestu a ty zasa svoju“) TÚTO ĽAHOSTAJNOSŤ PODPORUJE.

Nakoniec jeden príklad, kam môže viesť subjektívny pohľad človeka na život: Povedzme, že cieľom života by bolo byť šťastným a užívať si život. V lepšom prípade tento pohľad vedie k tomu, že sa budem milo správať k ľuďom a oni sa ku mne tiež budú správať pekne. Týmto spôsobom sa chce človek zapáčiť druhým, aby ho mali radi a sám sa nakoniec tiež cíti dobre. Ide o sebecký prístup. Takéto predsavzatia totiž neuschopňujú človeka robiť to, čo je naozaj najlepšie pre druhých ľudí. Niekedy chcieť to najlepšie pre druhého môže znamenať povedať aj niečo, čo neradi počujú, a čo ich môže viesť k tomu, že ma odmietnu. Ale na druhú stranu im to môže pomôcť spoznať pravdu a skutočnú úprimnosť vo vzťahoch.

Snaha chcieť byť stále šťastným je skôr zameraná na to, “čo je dobré pre mňa” a nemá veľa spoločného s láskou, ktorá chce druhým dávať nezištne. Znamená to, že buď človek nechce vidieť skutočnú potrebu toho druhého, alebo aj keď ju vidí, nie je slobodný dať mu to, čo by skutočne potreboval.

5 Biblická odpoveď

Veríme, že je možné si formovať názory na svet bez vplyvu vlastného egoizmu alebo toho, čo si myslia ostatní a prekonať sebectvo láskou. Aby sme však pochopili poriadok, ktorý tvorí realitu okolo nás, a tak aj zmysel nášho života, musíme sa pýtať Toho, ktorý to všetko stvoril. On nás nechce nechať žiť v nevedomosti a subjektivite, ale chce sa dať človeku poznať:

…a z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: ‘Veď aj jeho pokolenie sme.’ (Skutky apoštolov 17:26–28)

Aby človek mohol zakúšať skutočnú lásku a spoznať pravdu, sklonil sa Boh k človeku a dal sa mu spoznať skrze Ježiša, ktorý prišiel na svet, aby pravde vydal svedectvo:

Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ (Ján 18:37)

A nielen to, On sám o sebe povedal, že On je tá pravda …

Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Ján 14:6)

Ježiš tiež hovoril o slobode, ktorú človek môže zakúsiť, až keď pochopí zmysel života a prijme realitu o sebe samom. Takáto sloboda chráni pred vplyvom a manipuláciou sveta okolo nás a každý človek sa pre ňu môže rozhodnúť na základe premýšľania o hlbších otázkach.

Ježiš povedal židom, ktorí uverili: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Ján 8:31–32)

On tiež hovoril o tom, že pravda je poznateľná a človek ju môže nájsť, keď hľadá:

A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. (Lukáš 11:9–10)

Boh nechce človeku len ukázať pravdu a cestu, ale chce mu tiež ponúknuť každodenný vzťah, svoju pomoc a lásku. Chce nás milovať a byť nami milovaný v každom okamihu. V tom sa tiež zjavila Božia láska k človeku, ktorá je pravým opakom ľahostajnosti.


Späť na začiatok ↑