A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. (1. list Jánov 1:5–6)
Pojem čistota zahŕňa v Biblii rôzne oblasti – napríklad úprimné motívy, nezištnosť, slobodu od závisti, od lakomstva a zbožnosť. V nasledujúcom texte sme sa zamerali na čistotu v oblasti citových a telesných vzťahov vrátane postoja k vlastnému telu i k telu druhého človeka.
Čo je nečistota?
Nečistota znamená telesné alebo aj len citové zneužitie človeka pre svoje sebecké žiadosti. Je to zneužitie niečoho, čo Boh daroval ľuďom pre konkrétny cieľ – pre život v manželstve a plodenie detí. Život v manželstve znamená pripravenosť niesť zodpovednosť za životného partnera v dobrom i zlom a za výchovu detí. Nečistota si z tohto krásneho a dokonalého Božieho plánu vezme len to zmyslovo príjemné a ignoruje pritom zodpovednosť za druhého človeka.
Nečistota je tiež zneužitie nášho vlastného tela, ktoré Boh stvoril na svoj obraz:
Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril. (1. Mojžišova 1:27)
Telo je dar od Boha a máme Ho ním oslavovať.
Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele. (1. Korintským 6:20)
Nečistý postoj voči druhému človeku znamená privlastniť si (často potajomky a bez vedomia toho druhého) niečo, čo mi nepatrí a egoisticky to zneužiť pre svoju rozkoš. V určitom zmysle je to forma krádeže. Apoštol Pavol varuje Timotea, aby od neho bola akákoľvek nečistota vzdialená:
Staršieho nekarhaj, ale ho napomínaj ako otca, mladých ako bratov, staršie ženy ako matky, mladšie ako sestry vo všetkej čistote. (1. Timoteovi 5:1–2)
Príčiny nečistoty
Jedna z príčin nečistých žiadostí je nevďačnosť. Boh nám ponúka naplnenie, o ktoré nás nikto a nič nemôže pripraviť – plný a večný vzťah s Ním. Viac než to, nám žiaden človek ani celý svet nemôže darovať. Ak sme za vzťah s Ním vďační, nebudeme hľadať naplnenie v niečom inom, čo je proti Božej vôli – v nečistých žiadostiach.
Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť. (Žalm 16:11)
Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh. Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: „Nezanechám ťa, ani neopustím. (Židom 13:4–5)
Jedným z najväčších darov, ktoré človek môže dostať, je Božia milosť a odpustenie. Keď sa o Jeho odpustenie usilujeme a vážime si ho, naplní nás to hlbokou vďačnosťou.
Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú. (Žalm 63:4)
V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. (Lukáš 7:37–38)
Ďalšou príčinou nečistoty je hľadanie pominuteľného pôžitku z hriechu namiesto hľadania radosti z vernosti Bohu. Starozákonná osobnosť Mojžiš je nám dobrým príkladom v poslušnosti Bohu:
Keď Mojžiš dospel, s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu… (Židom 11:24–25)
Nečistota je často spôsobená tým, že hľadíme na vonkajšie veci a nie na srdce človeka. Boh je však iný a chce, aby sme hľadeli na ľudí tak, ako On. Nasledujúci úryvok je z príbehu, kedy bol sudca Samuel poslaný Bohom do domu Izaja Betlemského vyvoliť kráľa nad Izraelom. Izaj pred neho povolal svojich sedem synov:
Keď prišli, uvidel Elíába a pomyslel si: Iste pred Hospodinom stojí Jeho pomazaný! Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce. (1. Samuelova 16:6–7)
Bez čistoty neuvidíme Boha
Boh je dokonale čistý a svätý. Stvoril nás pre spoločenstvo s Ním. Do večného vzťahu s Ním však nič nečistého ani nesvätého vstúpiť nemôže. Ježiš nás učí, že boj o čistotu je pre našu spásu nevyhnutný:
Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla. (Matúš 5:27–30)
Ježiš tu zámerne použil veľmi silné slová, aby ilustroval, aké veľké sebazaprenie nás tento boj musí stáť. Riešením nie je sa oslepiť alebo zmrzačiť, ale podriadiť Bohu všetky naše pohľady, myšlienky a pocity.
Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. (Židom 12:14)
Apoštol Pavol považuje nečistotu vo vzťahoch medzi kresťanmi za neprípustnú:
Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, ani mrzkosť ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky. Lebo uvedomte si a pochopte, že ani jeden smilník ani nečistý ani chamtivec, čo je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve. (Efezským 5:3–5)
Pavol tu varuje aj pred povrchným správaním a vtipkovaním. Povrchnosť a žarty odvádzajú našu pozornosť od reality a od Boha. Keď sa správame povrchne, strácame bdelosť a ľahšie môžeme zhrešiť i v nečistote.
Nečistota ničí vzťahy
Hodnotné vzťahy medzi ľuďmi sú založené na nezištnosti. Skutočná láska znamená chcieť druhému slúžiť. Nečistota je naproti tomu určitou formou sebectva. Ide mi o seba, o príjemné pocity a pôžitky, nie o službu druhému človeku.
Nebuďte nikomu nič dlžni, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska. (Rímskym 13:8–10)
Ak sa k druhému človeku správame (alebo o ňom zmýšľame) nečisto, tak ho nemilujeme, ale ubližujeme mu. Zbavujeme ho týmto hriechom skutočnej nezištnej lásky, ktorou ho máme milovať.
V nečistote nám ide o telesné veci. Nejde o osobu toho druhého, pretože prehliadame to najdôležitejšie – ducha človeka. Vzťah založený na telesnosti nemôže priniesť do vzťahu dobro.
Pán mu povedal: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro?“ (Lukáš 11:39–40)
Skrze nečistotu vlastne druhého degradujeme na púhy objekt našej žiadosti. Ide o zneuctenie osobnosti/dôstojnosti človeka.
Čistota v manželstve
Nečisté žiadosti nie sú ničím prirodzeným. Boh nás povolal k čistým vzťahom na základe ktorých má vznikať aj manželstvo. Uzavrieť manželstvo neznamená automatické vyriešenie problému nečistých telesných žiadostí.
Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie: aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte, nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha, aby nik v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí, ako sme vám už povedali a dosvedčili. Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. (1. Tesalonickým 4:3–7)
Nádobou je tu pravdepodobne mienená manželka, rovnako ako v nasledujúcom úryvku:
Rovnako aj vy, muži, žite s nimi vo vedomí, že sú slabšou ženskou nádobou a preukazujte im úctu ako spoludedičkám milosti života, aby vám nič neprekážalo v modlitbách. (1. list Petrov 3:7)
Tieto verše vysvetľujú, že aj v manželstve má byť citový a telesný vzťah podriadený vzájomnej úcte a láske, ktorá chce viac slúžiť ako dostávať. Cieľom manželskej lásky je služba. Služba, ku ktorej patrí aj túžba, aby bol partner čistý a bol blízko Bohu:
Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. (Efezským 5:25–27)
Víťazstvo je možné
Boh je pripravený nás v našich slabostiach niesť a dvíhať, keď padneme:
Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. (1. list Jánov 1:8–9)
Víťazstvo v boji o čistotu je možné, ako o tom svedčí starozákonný veriaci Jób:
Uzavrel som zmluvu so svojimi očami; ako by som mohol teda pozrieť na pannu? (Jób 31:1)
Túžba byť navždy s Ježišom nám pomáha usilovať o čistotu:
Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý. (1. list Jánov 3:2–3)
Víťazstvo je možné dosiahnuť nielen vďačnosťou a sebazaprením, ale predovšetkým vierou a láskou:
Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske! Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! (Galatským 5:13–14)
Telom tu Pavol myslel hriešne žiadosti a postoje, vrátane nečistoty. Byť čistým nie je cieľom samo o sebe. Nemalo by nám ísť len o svoju vlastnú svätosť. Motiváciou žiť v čistote má byť predovšetkým túžba byť blízko Boha a byť schopní milovať druhých.
Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. (1. list Jánov 5:3–4)