Čistota a jej význam

... myšlienky o tom, ako zaobchádzať so sexualitou

V tomto článku sa chceme zamyslieť nad našou zodpovednosťou za správne správanie v oblasti sexuality. Tiež by sme ním chceli povzbudiť mladých ľudí, ktorí ešte majú zmysel pre hodnotu sexuálnej čistoty a odmietajú masívny tlak zo strany svojich vrstovníkov, či nesprávne vyzdvihovanie sexuality v médiách.

Sexualita sa týka každého z nás. Napriek tomu si málokto uvedomuje, aké rozhodujúce je práve v tejto oblasti vykročiť správnym smerom. Veľmi úzko s tým súvisí vývoj nášho svedomia, celej osobnosti a úctivého správania voči ostatným, obzvlášť voči opačnému pohlaviu.

Mnohí ľudia, vrátane tých, čo sa považujú za kresťanov, často vo svojom cítení, zmýšľaní, spôsobe správania a štýle rozprávania veľmi vzdialení od Božieho štandardu. Napríklad pre mnohých nie je jasné, či masturbácia (sebaukájanie) je, alebo nie je hriechom. Zriedka stretneme človeka, ktorý si myslí, že je správne vojsť do manželstva v cudnosti (v sexuálnej mravnosti, zdržanlivosti a čistote). Inými slovami: počkať so sexuálnym vzťahom až kým partneri verejne nevstúpia do manželstva. Takéto názory sú všeobecne považované za obmedzené a staromódne. Aj keď je pornografia často považovaná za niečo zlé a nenormálne, napriek tomu dnes aj medzi „kresťanskými“ mladými mužmi nájdeme nemálo takých, ktorí “majú skúsenosť” s nečistými obrázkami, ktoré úplne opovrhujú ľudskou dôstojnosťou. Čistota v manželstve je zriedkavo predmetom diskusií. Taktiež uzavretie nového manželstva po rozvode, je rozšírené i v „kresťanských“ kruhoch. Zodpovednosť vyzývavo oblečených dievčat a žien, ktoré takto zvádzajú mužov k nečistým pohľadom a myšlienkam, sa takmer neberie do úvahy…

1 Sväté písmo nás pobáda k čistote

Biblia nás priamo napomína a povzbudzuje k tomu, aby sme v oblasti sexuality boli a ostali čistí. Božie slovo stanovuje obidvom pohlaviam správať sa voči sebe navzájom na vysokej morálnej úrovni, ktorá odzrkadľuje Božiu bytosť a vôľu. V tomto bode je vo veľkom kontraste s ostatnými náboženstvami a svetonázormi.

Nižšie citujeme niektoré pasáže z listov Nového Zákona, ktoré sa dotýkajú našej témy:

Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône! Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, ani mrzkosť ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky. Lebo uvedomte si a pochopte, že ani jeden smilník ani nečistý ani chamtivec, čo je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve. (list Efezanom 5:1–5)

Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh. (list Hebrejom 13:4)

Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci ani modloslužobníci ani cudzoložníci ani chlipníci ani súložníci mužov, ani zlodeji ani chamtivci ani opilci ani utŕhači ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha. (1. list Korinťanom 6: 9–11)

Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba! Pre takéto veci prichádza Boží hnev na odbojných synov. Kedysi ste aj vy boli takí, keď ste v nich žili. (list Kolosanom 3:5–6)

Z citovaných miest vidno, že smilstvo a nečistota sú často spomenuté spolu s chamtivosťou (ako aj v tejto pasáži):

Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu. Vy ste sa tak o Kristovi neučili… (list Efezanom 4:17–20)

Biblia odhaľuje egoistický a chamtivý charakter tohto hriechu, ktorý ničí schopnosť milovať. Objasňuje, v akom závažnom rozpore je s láskou – ktorá je nezištná v svojej prirodzenosti.

2 Láska

Láska a sexualita nie sú identické. Sexualita je len fyzickou súčasťou vzťahu medzi mužom a ženou a má byť jedným z vyjadrení ich vzájomnej lásky. Sexualita môže „fungovať“ aj bez lásky, ale to nikdy nebolo Božím zámerom. Skutočnosť, že si ľudia často zamieňajú lásku so sexuálnym uspokojením, je smutným ukazovateľom straty vyšších morálnych hodnôt.

Nasledujúce verše od apoštola Pavla nám pomôžu porozumieť, čo by lásku malo charakterizovať:

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. (1. list Korinťanom 13:4–8a)

Láska hľadá pre druhého to najlepšie, aj za cenu ťažkostí. Láska nie je egoistická, nežije v očakávaní naplnenia vlastných túžob a ideálov. Chce zachovať všetko, čo je v druhom človeku hodné lásky a úcty. Preto je voči sebeckosti a márnivosti druhých, ale predovšetkým voči svojej vlastnej, nekompromisne prísna. Láska nechce druhých vlastniť. Naopak, rešpektuje ich slobodu a zodpovednosť pred Bohom – ich Stvoriteľom. Láska je nezištná, a preto sa nepremení na zatrpknutosť, keď je opovrhnutá alebo nie je opätovaná.

3 Ľudia si často pletú lásku so zaľúbením

Zaľúbenosť je emocionálna výška, z ktorej sa dá ľahko spadnúť hlboko dole. Táto „strata rovnováhy“ nastane vtedy, keď sa dvaja ľudia navzájom dávajú do centra pozornosti a tým obsadia miesto, ktoré patrí výhradne Bohu. Mnohí, či už vedome alebo nevedome, hľadajú svoju hodnotu v tom, ako žiaduci sú pre opačné pohlavie. Keď taký vzťah stroskotá, často nasleduje veľmi veľké sklamanie. Keď je jeden z partnerov konfrontovaný so skutočnosťou, že pre druhého nie je až taký dôležitý, ako si myslel, môže ho to v zúfalstve viesť až k spochybneniu zmyslu života.

Mladým ľuďom väčšinou chýba vyzretosť posúdiť a vysporiadať sa so silnou pocitovou príťažlivosťou, ktorá je so zaľúbením spojená. Ľahko sa zapletú do sexuálneho vzťahu. Skôr, než sa u nich stihne rozvinúť zmysel pre hodnotu sexuality ako niečoho, čo súvisí s nesením veľkej zodpovednosti, úplne pre takéto uvedomenie zničia základy. Zneužitie sexuality na uspokojenie svojich vášní podporuje nenásytný apetít ega a vedie do katastrofálnej závislosti na sexuálnej aktivite. Nakoniec to nemá so vzťahom veľa spoločného, pretože vzťah je o zameraní sa na potreby partnera a hľadanie toho, čo je pre neho najlepšie a naozaj mu poslúži. Samoľúbosť ničí schopnosť milovať a vážiť si druhých – schopnosť pristupovať k druhému ako k partnerovi, a nie ako k objektu svojich vlastných túžob. Príliš skoré vyhľadávanie sexuálneho vzrušenia je podporované médiami, ktoré tému sexuality prezentujú bez zábran a akejkoľvek hanby. Nečisté, zvodné a dvojzmyselné narážky použité v obrázkoch, textoch a reklamných sloganoch žiaľ v našej spoločnosti nájdeme všade.

Nesprávnym základom pre tento druh vzťahu je najčastejšie vonkajší vzhľad človeka, ktorý je „milovaný“ kvôli svojmu telu (peknej tvári), bez skutočného záujmu spoznať jeho vnútorný charakter. Medzi mladými aj staršími ľuďmi je dôraz kladený skôr na „vylepšovanie“ zovňajšku, než na budovanie vnútornej krásy charakteru a duše, ktorého cieľom  (medzi inými) je ovládať svoje túžby a nie naopak, byť nimi ovládaný. V tomto kontexte musíme spomenúť trúfalosť módy a obliekania, ktorých cieľom je prezentovať telo ako niečo obzvlášť „žiaduce“, a tým pokúšať opačné pohlavie. Ľudia, ktorí sú závislí na „úspechu“ svojho zovňajšku, zároveň odkrývajú svoju vnútornú chudobu a prázdnotu.

Spôsob, akým Boh chce, aby boli ženy krásne, je opísaný v jednej pasáži Nového Zákona:

Podobne ženy, nech sa podriaďujú svojim mužom, aby aj tých, čo neveria slovu, bez slova získal život ich žien, keď uvidia váš čistý život v bázni. Vaša ozdoba nech nie je vonkajšia: zapletené vlasy, navešané zlato, preobliekanie šiat, ale človek skrytý v srdci a čo je neporušiteľné: tichý a pokojný duch; to je vzácne pred Bohom. (1. list Petra 3:1–4)

Aj vzťahy, v ktorých sú si manželskí partneri verní až do konca života, sa raz skončia. Najneskôr v momente, keď jeden z partnerov zomrie, nastáva konfrontácia so skutočnosťou, že šťastie v živote nemôžeme zakladať na ľuďoch, ktorých skôr či neskôr stratíme. Len keď prijmeme Božiu lásku, budeme schopní uniknúť zúfalstvu, ktoré prichádza po strate milovanej osoby. Bezpečie v Bohu nás ochráni pred budovaním partnerstva založeného na pocitoch, ktoré sa rýchlo môžu zmeniť. Samozrejme, pocity tiež do vzťahu patria, ale celoživotná vernosť požaduje triezvu, nesebeckú lásku, pripravenú dať bokom vlastné túžby, predstavy a pocity a hľadať Božiu vôľu spoločne aj pre seba navzájom.

4 Sexualita

Boh dal ľudstvu sexualitu ako súčasť nezištnej a obetavej lásky medzi mužom a ženou, ktorá sprostredkúva dar života svojim potomkom. Ľudskej dôstojnosti náleží, aby sa človek zachoval čistý pre tento veľký čin dôvery pohlavného zjednotenia v manželskom vzťahu, v ktorom každý patrí svojmu jedinému partnerovi a nikomu inému. Tento vzťah sa musí zrodiť z túžby po celoživotnej vernosti, starostlivosti a zodpovednosti. Tieto vyššie hodnoty dávajú sexualite pravú cenu, ktorú pre ňu určil Boh a ktorá v mnohých vzťahoch chýba. Dôsledky toho sú viditeľné obzvlášť v náraste počtu rozvodovosti a obrovských číslach osamelých rodičov.

5 Partnerstvo bez záväzku?

Dnes je medzi mladými ľuďmi čoraz viac normálne začať partnerstvo bez verejného uzavretia manželstva. V skutočnosti tým spochybňujú bezpodmienečnú vernosť a zodpovednosť za seba navzájom. Vo vzťahu, v ktorom chcú dvaja ľudia najprv „vyskúšať jeden druhého“, nemôžu budovať hlbokú dôveru, pretože tento postoj prezrádza, že očakávajú naplnenie svojich vlastných žiadostí, namiesto túžby slúžiť a dávať. Vzťah trpí pod hrozbou, že ak to „nebude fungovať“, tak sa rozpadne.

Ľudia chcú naplniť svoje túžby, ale nechcú niesť zodpovednosť. Chcú byť „dospelými“, ale nechcú niesť následky svojich skutkov. Chcú sexuálne zážitky, ale nechcú odovzdať zázrak života. A tu sa zneužitie sexuality stáva životu nebezpečným! Keď žena otehotnie, mnohí siahnu po smrtiacom „riešení“  – k potratu. Žiaľ, ani štatistiky o veľkom počte zabitých nenarodených detí takmer nikoho nevedú k pochopeniu, aká naliehavá je potreba zásadnej zmeny postoja k sexualite.

„Tabletka“ sa zdá byť neškodným riešením a jej užívanie mladými ženami je veľmi časté. Mnohé ženy nie sú informované o závažných zdravotných následkoch jej používania (informácie o tom sa dajú ľahko vyhľadať). Ešte závažnejším faktom je, že „tabletka“ môže spôsobiť potrat. Cieľom „tabletky“ totiž nie je len zabrániť otehotneniu, ale v prípade, že dôjde k oplodneniu, napáda oplodnené vajíčko – človeka, ktorý práve začal svoju existenciu po tom, čo našiel domov v maternici – následkom čoho umiera.

Úcta k poriadku Božieho stvorenia, rešpektovanie človečenstva a života, nás núti zaoberať sa otázkou sexuality s maximálnou zodpovednosťou. Len také partnerstvo slúži svojmu účelu – sprostredkovať zázrak života. Aby sme boli schopní niesť zodpovednosť za rodinu, musíme sa najprv pripraviť. Okrem iných rysov môžeme vyspelosť človeka rozpoznať podľa toho, či je schopný ovládať svoje sexuálne túžby. Z toho dôvodu je pre každého dospievajúceho človeka veľmi dôležité stavať sa k nim nekompromisne. Pomôže to nasmerovať túžby na správne miesto, ktoré im náleží len v manželskom zväzku.

6 Hodnota čistého srdca

Keď ako kresťania hovoríme o čistote, nemyslíme tým len na problematiku sexuálnej čistoty. Naša snaha o čistotu sa dotýka každého aspektu našej bytosti a toho, kým sme: naše myšlienky a pocity, postoje a motívy, vzťahy, správanie, slová aj skutky. Ježiš nazýva ľudí, ktorí majú čisté srdce „blahoslavenými“, pretože len s čistým srdcom môžeme vytrvať vo vzťahu s Bohom, ktorý je sám úplným svetlom.

A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. (1. list Jánov 1:5)

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. (Matúš 5:8)

Aj veriaci v dobe Starého Zákona si to uvedomovali:

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. (Žalm 24:3–4)

Pre židov bolo srdce centrom všetkých myšlienok a rozhodnutí. Naše vnútorné bytie, ktoré je neviditeľné vonkajšiemu svetu, má byť úplne svetlé, krištáľovo jasné a čisté – pretože Boh vidí naše srdce.

Čisté srdce je priame, slobodné od sebeckých motívov v pozadí. Chce slúžiť v jednoduchosti a pokore, a vyhýba sa všetkému, čo je nečestné. Usiluje o čisté svedomie a nedá sa zlákať svetskými lákadlami. Odpočinok nachádza v Bohu a vo vedomí, že On naplní každú potrebu.

Láska, ku ktorej nás chce Boh priviesť, by mala byť charakterizovaná aj týmto spôsobom:

Cieľom prikázania je láska vychádzajúca z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery. (1.list Timotejovi 1:5)

Poslušnosťou pravde ste si očistili duše, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva. Preto sa zo srdca navzájom vrúcne milujte! (1. list Petra 1:22)

Dokonalým modelom tejto lásky je Ježiš. Prišiel k nám – ľuďom, v pravdivosti a čestnosti. S rovnakou jasnosťou, s akou odhaľoval pokrytectvo nábožných ľudí, volal hriešnikov ku pokániu. Ujímal sa stratených, zvestoval útechu a odpustenie tým, ktorí mali ozajstnú ľútosť nad svojimi hriechmi. Na Božiu milosť upriamil nádej tých, ktorí boli pokorní, ale zmaril falošné nádeje tých, ktorí boli samospravodliví. Pripravenosťou zomrieť nespravodlivou smrťou vydal Ježiš svedectvo o pravdivosti svojich slov a nezištnosti svojej lásky. Boh ho preto vzkriesil z mŕtvych. Túto radostnú správu zvestovali Ježišovi učeníci, ktorí boli očitými svedkami jeho vzkriesenia.

Na pevnom základe tohto svedectva vznikla cirkev – spoločenstvo tých, ktorí pravdivo hľadajú Boha a chcú žiť čistý život. Aj keď túto túžbu nemá veľa ľudí, cirkev existuje aj dnes.

Niektorí z nás boli hlboko v hriechoch, ktoré sme spomenuli vyššie. Boli sme zotročení nečistými túžbami, ale skrze obrátenie sa k Ježišovi, sme našli silu ich odmietať a zažili sme skutočnú zmenu. Náš život dostal zmysel skrze lásku, ktorú sme prijali od Boha. Vieme a zakúšame, že Boh chce pre nás to najlepšie a že je s nami stále, aby nám pomohol v našich pokušeniach a zápasoch. Dal nám trvalú hodnotu, a preto už nechceme byť pre druhých žiaducimi, aby sme sa uistili o vlastnej hodnote. Zakúšame slobodu od sebeckosti, takže môžeme slúžiť druhým a skutočne ich milovať v úplnej čistote. Na našej spoločnej ceste nám Boh dáva silu sa navzájom povzbudzovať v našom záväzku žiť život, ktorý sa Mu páči.

Radi by sme Ťa pozvali spoznať tento život s Bohom.

V tomto príspevku sa nám podarilo len stručne priblížiť naše presvedčenie o chápaní čistoty. Ak máš ozajstný záujem tomu viac porozumieť, radi prijmeme Tvoje otázky a myšlienky.


Späť na začiatok ↑