Novozákonný pohľad na cirkev a skúsenosti tých, ktorí ju chcú žiť.
Má byť podobná prvotnej Cirkvi
Cirkev má odzrkadľovať Ježiša a preto je v Biblii prirovnávaná k jeho telu:
Všetko mu položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom. (Efezským 1:22–23)
Ježiš bol počas celého svojho života dokonalým svedectvom lásky aj za cenu vlastného života. Pred svojou smrťou povedal:
Toto je moje prikázanie aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. (Ján 15:12–14)
V novozákonnej knihe Skutkov apoštolov čítame o tom, ako jeho slová ovplyvnili život prvých kresťanov:
Oni prijali jeho (Petrovo) slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení. (Skutky 2:41–47)
Aj keď sa mnohé vonkajšie veci v našom živote zmenili, Ježiš je stále rovnaký „včera i dnes a na veky“ (list Židom 13:8). Takisto cirkev má aj dnes vydávať svojim životom rovnaké svedectvo. To, čo čítame v Skutkoch, nebolo len počiatočné nadšenie.
Je viditeľná – konkrétna
Cirkev nie je neviditeľným spojením kresťanov roztrúsených v rôznych organizáciách.
Taká by nemohla byť svedectvom pre svet. Ježiš hovoril o láske a jednote medzi kresťanmi ako o svedectve pre svet:
Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. (Ján 13:34–35)
No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. (Ján 17:20–21)
Toto sú viditeľné vlastnosti. Cirkev má byť teda konkrétnym spoločenstvom kresťanov, ktoré sa schádza na rôznych miestach a pozýva ľudí medzi seba. Kresťania sú ako časti jedného tela. Navzájom sa potrebujú a držia pri sebe.
Je výzvou k rozhodnutiu a obráteniu
Cirkev nemá ponúkať formálne členstvo. Človeku, ktorý prichádza do cirkvi, by mala pomôcť úprimne sa rozhodnúť nasledovať Ježiša. Aj Ježiš viedol svojich poslucháčov k takémuto rozhodnutiu:
A všetkým povedal. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ (Lukáš 9:23–24)
Nemá svetskú moc
Od 4. storočia sa oficiálne cirkev spojila so svetskou mocou a postupne sa ju snažila ovládnuť. Ježišov zámer bol iný:
Ježiš povedal. „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ (Ján 18:36)
Úprimní kresťania sa nikdy nesnažili o to, aby cirkev mala svetskú moc. Takéto snahy odmietali a zakúšali kvôli tomu prenasledovania. Práve oni tvorili a tvoria cirkev.
Nemá nikde centrum
Cirkev chráni to, že nemá na zemi centrum, ktoré by ju riadilo. V jednotlivých mestách existovali kresťanské spoločenstvá, ktoré spoločne tvorili jednu cirkev. Tie spoločenstvá mali za seba navzájom zodpovednosť. Navzájom si pomáhali zotrvať v pravde skrze listy a osobné kontakty. Takým príkladom je list, ktorý v 1. storočí napísalo kresťanské spoločenstvo v Ríme spoločenstvu v Korinte. Ich list obsahuje napomenutie. Nesie názov I. list Klementov, bol ale napísaný rímskou cirkvou. Nie je súčasťou Biblie, ale je svedectvom toho, ako cirkev fungovala krátko po smrti apoštolov.
Dokáže niesť slabých
Cirkev sa nemá obracať chrbtom ku kresťanovi, ktorý prechádza krízou viery alebo má nejakú duchovnú slabosť. Často potrebujeme trpezlivosť a milosrdenstvo:
Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“
(Matúš 18:21–22)Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. (Rimanom 15:7)
Cirkev ale nemá kresťana v hriechu nechať:
Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon. (Galatským 6:1–2)
Láska bratov a sestier je výzvou k premene:
Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. (Židom 3:12–13)
Keď sa niekto zatvrdí, už je neskoro. Cirkev tomu má predchádzať intenzívnou starostlivosťou voči každému veriacemu.
Je vedená Kristom
Medzi kresťanmi sú rozdiely v skúsenostiach, v poznaní Boha, jeho Slova, v poslušnosti Bohu a podobne. Mali by sme si byť týchto rozdielov vedomí, ale nikdy by sme ich nemali považovať za zásadné. Nemôžeme rozdeľovať kresťanov do dvoch skupín – na tých, ktorí sú schopní zjavovať Božiu vôľu a tých, ktorí ich iba nasledujú.
Nie je hierarchická
Novozákonné kresťanské zbory, ktoré Pavol zakladal na svojich misijných cestách, mali vždy viac starších. Hovorí sa o nich ako o starších (Skutky 20:17) alebo strážcoch (Skutky 20:28) cirkvi. Nešlo o hierarchické usporiadanie. Niesli zodpovednosť za cirkev spolu so všetkými kresťanmi vo svojom meste. Viac o tom pozri Úrady a úlohy, štruktúra cirkvi.
Pozýva druhých
Cirkev je na zemi preto, aby ľudia nachádzali cestu ku Kristovi a skutočné obrátenie. Nie je vyhranenou skupinou pre určitý druh ľudí. Je pozvaním pre každého, kto hľadá pravdu. Je pomocou porozumieť Písmu a oporou v premene života, ktorú pre neho pripravil Kristus.