Boh je láska

Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. (1. list Jánov 4:16 b)

Vyjadrenie, že Boh je láska, ukazuje najhlbším spôsobom, kto je Boh a aký je, a tiež, že láska nie je len jeho vlastnosťou, ale že on sám je láska. Láska je základom jeho bytia.

Boh je láska a všetko stvoril z lásky. Z lásky nám dal aj život.

Keď pozorujeme prírodu, vidíme obdivuhodnú krásu, rozmanitosť a poriadok. Celý vesmír je dokonale stvorený až do najmenšieho detailu. Všetko je usporiadané a premyslené. Vrcholom Božieho stvoriteľského diela je človek, ktorého vlastnosti odrážajú Božiu bytosť – slobodná vôľa, svedomie, schopnosť milovať, premýšľať a tvoriť.

A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. (1. Mojžišova 1:31a)

Obliekol si ma mäsom a kožou, kosťami a šľachami si ma popretkával. Dal si mi život a vernosť a Tvoj dozor zachoval môjho ducha. (Jób 10:11-12)

1 Aká je Božia láska?

1.1 Božia láska je dokonalá a vyviera z Božej bytosti

Vyššie citované biblické miesta ukazujú, že Boh nám dáva dar života. Stará sa o nás, je voči nám milosrdný, ponúka nám vzťah, a tak s nami zdieľa svoju lásku. Celé jeho konanie voči nám a celému stvoreniu je láska. Láska nie je len Božia vlastnosť, neosobná energia alebo silné emócie, ktoré ľudia často za lásku považujú. Božia láska je „stelesnená “ v Božej bytosti vo vzťahu medzi Otcom, Synom a Duchom svätým. Tento vzťah je jedinečný a dokonalý a prejavuje sa v nezištnom vzájomnom dávaní. Boh chce pre nás to najlepšie a všetko stvoril tak, aby nás pritiahol k sebe – k svojej láske. Jeho láska je hlboko spojená s túžbou chcieť stále to najlepšie pre druhých.

1.2 Božia láska je zdieľaná

Boh nám skrze svoju lásku dáva sám seba. Jeho odovzdanosť voči nám ukazuje, že zmyslom nášho života je poznávať Božiu lásku a opätovať ju. Preto nás stvoril. Jeho lásku nemožno prijať bez toho, aby sme s Ním a s druhými mali hlboký vzťah.

Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“ (Marek 12:29-30)

Boh nás robí schopnými milovať z celého srdca. To je možné len vtedy, keď spoznáme, prijmeme a zažijeme Božiu dokonalú lásku. Aj keď sme slabí a nie sme bez hriechu, môžeme po tejto láske túžiť, pretože Boh nás stvoril pre lásku.

1.3 Len Božia láska nás môže naozaj naplniť

Boh nás stvoril tak, aby sme ním boli dokonale milovaní. Ľudia hľadajú lásku rozličnými spôsobmi. Byť milovaným, váženým, prijatým a cteným je pre väčšinu ľudí najvyšším cieľom v živote. Keď ľudia Boha nepoznajú, vedome či nevedome sa snažia nájsť svoju identitu a hodnotu v tom, čo robia a ako ich druhí prijímajú. Tí, u ktorých hľadajú prijatie, potom nespravodlivo dostávajú pozíciu, ktorá v skutočnosti patrí len Bohu. Takýto spôsob „lásky“ je egoistický, berie ľuďom slobodu vo vzťahoch a môže viesť k napätiam a sklamaniam. Aj keby sme boli dokonalí, nikdy nebudeme schopní naplniť najhlbšiu túžbu človeka – byť dokonale milovaný. Jedine Boh môže dať človeku jeho pravú hodnotu a identitu, pretože len on je zdrojom lásky, naša obmedzená láska toho nie je schopná.

Našu túžbu byť dokonale milovaní môže naplniť iba Boh. Pre obmedzeného a omylného človeka je takéto očakávanie druhých neúnosným bremenom, pretože sám Božiu dokonalú lásku potrebuje.

Blaise Pascal (lekár a filozof 1623-1662) písal o nebezpečenstve hľadania dokonalej lásky u človeka:

Je nespravodlivé, keď sa na mňa chcú ľudia viazať, hoci to robia s potešením a dobrovoľne. Tí, v ktorých som vyvolal túto túžbu, budú oklamaní; pretože nie som pre nikoho cieľom života a nemám prostriedky na ich uspokojenie. Nie som snáď smrteľník? A tak objekt, ku ktorému priľnuli, zomrie …1

Božia láska nestavia nikoho do centra pozornosti, ako to robia ľudia, keď sú na sebe závislí. Boh nás učí, že naplnenie nebudeme prežívať, keď nás druhí postavia do centra, ale keď sa nezištne dávame druhým. On sám je nám príkladom. Nechce byť oslavovaný zo sebeckých dôvodov, ale ide mu o nás, pretože bez neho, ak nie sme naplnení Ním, nemôžeme prežiť náš život zmysluplne – on je totiž pôvodcom lásky.

1.4 Božia láska je čistá a nezištná

Čistý a nezištný vzťah medzi ľuďmi je možný len vtedy, keď je založený na Božej čistej a nezištnej láske.

My milujeme, pretože on prvý miloval nás. (1. list Jánov 4:19)

Božia láska nás robí schopnými milovať bez toho, aby sme niečo očakávali naspäť. Milovať môžeme nezávisle na tom, ako sa cítime. Láska je slobodná od sebeckých túžob, nehľadá uznanie od druhých ľudí a nevolí si jednoduchšiu cestu. Vo vzťahoch založených na Božej láske človek nepotrebuje hľadať žiadne prijatie, uznanie alebo naplnenie svojich túžob, pretože Boh mu dáva to, čo skutočne potrebuje. Iba tak je možné radostne zdieľať lásku s druhými.

1.5 Božia láska hovorí pravdu

Starý zákon cituje precítené modlitby veriacich, ktorých myšlienky každý z nás zažil, či už u seba alebo u druhých.

… v klamaní majú záľubu, dobrorečia svojimi ústami, no v srdci zlorečia. (Žalm 62:5 b)

Pravá láska je čistá, pretože je založená na pravde, a to aj v prípade, keď povedať pravdu nie je ľahké alebo to nie je sprevádzané dobrými pocitmi.

[Láska] neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. (1. list Korintským 13:6)

Lekár môže predpísať liek, ktorý je horký, ale robí to preto, že vie, že pacientovi pomôže. Nebolo by to v súlade s Božou láskou, keby liek pacientovi nepredpísal, pretože by sa mu chcel zapáčiť alebo by chcel, aby sa pacient na nejaký čas cítil dobre. Podobne aj pravdivá láska dáva druhým to, čo najviac potrebujú a nie nevyhnutne to, čo by pre nich bolo príjemnejšie.

2 Božia láska v Ježišovi

2.1 Boh sa stal človekom, pretože nás miluje

Stvorenie a bytosť človeka sú veľkým svedectvom o Božej láske. Najväčším svedectvom jeho lásky však je, že k nám poslal svojho Syna. Boh k nám prišiel tak blízko, aby svojim životom a smrťou ukázal, ako veľmi nás miluje a že nás chce zachrániť. Svoje veľké milosrdenstvo ukazuje tým, že nám chce odpustiť a oslobodiť nás od hriechu.

A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. (1. list Jánov 4:9)

Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. (Ján 3:16)

2.2 Skrze Ježiša sme zmierení s Bohom

Prijať Božiu lásku znamená prijať Ježiša a vidieť, že sme boli hriešni a že veľmi potrebujeme jeho odpustenie.

Boh nám dáva všetko, čo potrebujeme. Dáva nám veľa dobrých vecí, uschopňuje nás milovať a robiť dobro. Keď hrešíme, zneužívame tieto dobré dary od Boha, bez ohľadu na to, k čomu nám boli zverené. Syn, ktorý prehýril celé imanie svojho milujúceho otca pre svoje sebecké žiadosti, zneucťuje a odmieta svojho otca. Podobne aj my zneucťujeme a odmietame Boha, keď sa ho nepýtame, ako chce, aby sme žili.

Keď spoznáme Ježiša, tak nám skrze svoj život a smrť ukazuje, ako veľmi sme Boha odmietali kvôli našim hriechom. Keď Ježiša prijmeme, vedie nás k obráteniu a dáva nám odpustenie.

Toto prijatie vyjadrujeme nielen slovami a vierou, ale celým naším postojom a pripravenosťou nechať ho zmeniť náš život.

Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení… (Efezanom 2:4-5)

Prijať Ježiša znamená tiež prijať, čo nám prikázal:

Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. (Ján 14:15)

Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ (Ján 14:21)

Svoju lásku nám Boh preukázal tým, že poslal svojho Syna, aby nás zachránil a tiež tým, že nám dal skrze neho prikázania, aby sme podľa nich žili a nasledovali Ježiša svojím životom.

2.3 Ježiš nám prikázal milovať každého

Často ľudia obmedzujú svoju lásku len na ľudí zo svojho okolia, na svoju rodinu alebo priateľov, a to podľa svojich vlastných meradiel a podľa toho, ako je im niekto milý.

Milovať druhých znamená chcieť to najlepšie pre každého, bez uprednostňovania osôb. Len taká láska je nezištná.

Ježiš nehovoril o úplne novom prikázaní. Už v knihách Mojžišových sa píše:

Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán! (3. Mojžišova 19:18)

Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. (Matúš 5:43-48)

2.4 Milovať Ježišovou láskou znamená hovoriť druhým pravdu

Čo znamená milovať druhých ukázal Ježiš skrze celý svoj život i smrť. Vedel, že ľudia najviac potrebujú zmierenie s Bohom, a že im v tom často bráni hriech. Jeho láska preto zahŕňa aj to, že jasne odmietol pokrytectvo a viedol ľudí k posúdeniu ich života pred Bohom. Ježiš žil bez hriechu, a preto bol jeho život pre ľudí zrkadlom, skrze ktoré mohli vidieť, čo v nich je. Tí, ktorí ho prijali, mohli byť vedení k obráteniu a odpusteniu. Mnohí ale nechceli byť konfrontovaní s jeho spravodlivosťou a úprimnou láskou, a tak ho odmietli.

Ježiš hovoril každému pravdu priamo a ukazoval, čo musia ľudia zmeniť. Kvôli tomu ho mnohí nenávideli a nakoniec ho zabili. Skrze Ježišov život môžeme vidieť, že pravdivá a úprimná láska nie je vždy príťažlivá a uchvacujúca alebo spojená s intenzívnymi pocitmi.

Aj dnes mnoho ľudí odmieta Ježiša a rovnako tak aj pravdu, ktorú hovoril:

Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. … Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. (Ján 8:42. 45)

2.5 Božia láska je plne stelesnená iba v cirkvi

Okolo neho (Ježiša) sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“ On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“ (Marek 3:32-35)

Keď ľudia lásku odmietajú, oddeľujú sa od Boha i od seba navzájom. Ľudia, ktorí Božiu lásku neprijímajú, nemôžu milovať nezištne.

Len tí, ktorí chcú milovať Boha – zdroj lásky a byť ním naplňovaní, budú schopní chcieť lásku dávať jeden druhému.

V pravej, biblickej cirkvi každý žije láskou, ktorú dáva Boh. Jeden druhému slúži celým svojím životom a tiež si necháva slúžiť. To je láska, ktorá ľudí spája, nie človekom vytvorená hierarchia alebo organizácia. Ak láska kresťanov vychladne, prestane byť cirkev cirkvou. Keď sa však kresťania navzájom milujú, potom cirkev rastie a dozrieva.

Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. (Ján 15:12-14)

Tí, ktorí Ježiša milujú, budú zdieľať svoje životy. To je jadrom učenia a svedectvom života veriacich v celom Novom zákone.

Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Ján 13:34-35)

Bohužiaľ je veľmi málo ľudí, ktorí by takto chceli žiť. Božia láska sa nepáči každému človeku a nemôžeme pre ňu získať všetkých ľudí. Individualizmus, sebectvo a konzumný život sú časté aj v náboženskom prostredí. Keď ale ľudia nie sú pripravení zdieľať svoj život v tejto láske, nie sú učeníkmi Ježiša.

Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. (1. list Jánov 4:20-21)

Láska je prikázanie. To nás povzbudzuje a dáva nám nádej, že dokonca aj dnes je možné nasledovať Ježiša a v láske žiť. Ježiš by nám neprikázal milovať, keby to nebolo možné. Sami zo seba by sme toho neboli schopní, ale s Jeho pomocou môžeme naplniť tento jediný pravý cieľ v živote. S ním môžeme nájsť tú jedinú lásku, ktorá nás môže naplniť. Práve kvôli tomu sme boli stvorení. Bez Božej lásky je náš život prázdny a bez zmyslu.

Všetci, čo uverili, boli jednej mysle a jedného srdca a nikto nehovoril o ničom, čo mal, že je to jeho vlastné, ale všetko mali spoločné. (Skutky 4:32)

Z knihy Skutky apoštolov môžeme spoznať život prvých kresťanov. Milovali sa navzájom tak, že pre nich bolo úplne prirodzené zdieľať celý svoj život, vrátane svojho majetku. Naučili sa tejto láske od Ježiša a apoštolov. Stretávali sa denne po domoch a usilovali o duchovný život jeden druhého.

To je láska, ktorú musia kresťania voči sebe mať. Len tak môžu byť skutočne svetlom sveta a ukázať, že Ježiš ich vyslobodzuje od hriechu a pôsobí v nich silou, ktorú svet (ani ten náboženský) nepozná a nemôže napodobniť.

Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce. (1. list Jánov 3:18-19)

Hľadáte skutočný zmysel života a lásku? Radi by sme ju s Vami zdieľali! Ak máte nejaké otázky a myšlienky k tomuto článku, môžete nás kontaktovať.


 

 

Späť na začiatok ↑


Poznámky:
  1. Pascal, B. (1910). Thoughts. Transl. WF Trotter. New York: PF Collier and Son, 1910. Pascal ’s Thoughts. Section VII., Morality and Doctrine, art. 471. p 159. Vlastný preklad anglického originálu dostupného na: https://archive.org/stream/blaisepascal00newy#page/158/mode/2up